Snílek riadiaci sa Einsteinovým: "Boh nehrá kocky". Zoznam autorových rubrík: Poézia, Poviedky, Len tak..., Nezaradené
Ležala som v tme a v tichu. Bolo dávno po polnoci, nočný ruch ustal, celé mesto spalo. Cítila som sa zvláštne. Doteraz som nechápala, ako môže byť niekto, kto nič necíti. No keď som tak ležala minútu-dve-polhodinu, zistila som, že vlastne neviem opísať čo cítim.
Mnohí ľudia poznajú ten úžasný pocit, keď dlho na niečom makajú a úspešne to aj dokončia. Niekedy je to neopísateľné.
Asi pred troma dňami som čítala článok o 30tich knihách, ktoré by sme mali do 30tky prečítať. Obávala som sa kníh na štýl Twillight, no bola som milo prekvapená. Aspoň odborníci ešte nepodľahli "čaru" kníh bez deja. Predsa len ešte existuje zopár normálnych ľudí.
Väčšina detí vyrastala na Backstreet boys, Westlife, Michaele Paštékovej, či Barbare Haščákovej. Ja nie. Ja som vyrastala na Sinatrovi, Mozartovi, RHCP a Linkin park (LP). To bol pre mňa vrchol tej najlepšej hudby zo všetkých možných sfér. Keď si však zapnem dnes rádio, je mi až zle. Mám pocit, že počúvam stále to isté dokola. Stále tu istú hudbu.
Každoročne, keď sa prechádzame po meste, vidíme akési trhy. Folklórne, vianočné, veľkonočné, jednoducho od výmyslu sveta. Prejdete sa pomedzi stánky, prezriete si, čo kto ponúka, možno si sem-tam niečo kúpite. No napadlo Vás už niekedy, prečo vlastne ľudia chodia na takéto trhy? Prečo chodia predávať? Doteraz som si myslela, že tam chodia bohatí ľudia ponúkať svoj tovar, lebo obchod im je málo a musia sa ukázať. No mýlila som sa. Tento rok som mala možnosť zúčastniť sa na Cassovia folk feste, na folklórnych trhoch. No nie ako pozorovateľ, ale ako predávajúci.
Slniečko svieti, pripeká, ani môjmu psovi sa nechce von. A to už je čo povedať. Pri pohľade na oblohu vidím malé mráčiky, no biele. Predzvesť krásneho dňa. Teda pre koho ako. Pre Sibírčanov ako ja, ktorí nad 22° pri bezvetrí nadávajú, to je predzvesť ďalšieho dňa s nanukom, ventilátorom a ľadom z mrazničky.
