Pamätám si deň,keď sme si ho vzali, ako sedela ustarostene v kresle a jej svojskýmspôsobom poznamenala: „No už nemám štyri deti, ale päť, o ktoré sa budembáť.“ A potom sa začala naozaj báť z predstáv, ktoré jej chodili porozume typu „čo ak...“. Taká klasická mama. To bolo pred rokom.
Môj brat Simon viepo slovensky povedať akurát „maminka“ a počula som, že najnovšie sa učí (troškunarcistickú) frázu „som najkrajší chlapec na svete“. (Hoci má to v sebe veľký kus pravdy.)
Jeho prvéslovenské slová majú viac do seba, ako tie moje prvé svahilské. Keď som prišlado domova, kde aj on býva vedela som povedať akurát „pikipiki jambo (čítajdžambo)“, čo v presnom preklade znamená „motorka ahoj“. Nič to. Neskôr sme si z tohospravili celkom macherský pozdrav. Najprv výkrik (pikipiki jambooo!) a potomvzájomné buchnutie päsťami. Namiesto klasického úvodu listu „How are you?“začíname naše listy s „motorkou“.
Simon sníva o tom,že raz opustí slum a stane sa pilotom. (Podľa mojho osobného prieskumu,chce byť pilotom, skoro každé štvrté dieťa, ktoré som tam stretla.)
Môj africký bratmá s našou „talianskou“ rodinou predsa niečo spoločné- je tiež podobnýnervák. Pravdou však je, že to nemám overené naživo, ale jeho spolubývajúci a kamarátimi to potvrdili. Nebol by predsa pravý Uhlík, keby nebol trošku nervnejší nežobyčajný smrteľníci. Keď ma učil tancovať, veľmi sa premáhal, aby vydržal. Na mňatreba pevné nervy nielen, čo sa tanca týka.
Bez srandy, Simonvie šiť na starom šiacom stroji, operie v rukách lepšie ako akákoľvekbaba, postará sa o o menšie deti, čo bývajú tiež v domove. Vyzerá,ako keby ani muche nedokázal ublížiť. Ale to je veľmi naivné pozorovanie. Keďnám na našich potulkách cez slumy alebo Nairobi robil bodyguarda, vedelasom, že by sa vedel pobiť aj do krvi. Predsa len vyrástol v prostredí, kdesa treba doslova prebojovať životom. Ako teenager ušiel od starej mamy, pretoženevydržal fyzické týranie svojich príbuzných. Osirel, keď mal tri roky.
Vždy sa v listelúči slovami, že „nie sme spolu fyzicky, ale že sme duchom spolu“. Simon má naSlovensku naozaj rodinu. Ozaj, spomenula som, že miluje hru na gitaru? Zatiaľmu to nejde, ale možno, keď sa znova stretneme, bude profík. Pikipiki jambo!
