Mária Uhlíková
Malária a petrolejka
Moses kričí dvakrát. Raz, keď sa mu sestrička snaží zmerať teplotu a druhýkrát, keď mu v laboratóriu pichnú do prsta. Má dva roky a maláriu.
Študentka.Domov má na Slovensku a srdce si zabudla v Afrike.Odmalička sa bojí pavúkov a samoty. Zoznam autorových rubrík: také africké..., súkromné, nezaradené
Zoznam článkov blogera
Mária Uhlíková
Po 599 hodinách som Ti odpojila kyslík
Ráno sa zobudila s vetou: Som hrozne hladná! Čo budete so mnou robiť? Cítila sa oveľa lepšie, ako predtým. Prišla opatrovateľka a ja som odišla do školy trochu sa pripomenúť učiteľom, nech nezabudnú, ako vyzerám. Vrátila som sa niečo po dvanástej a vytiahla z mrazničky chilli s kukuričným chlebom. Chutilo jej. Zdala sa mi akási ospalá, keď štrikovala novú deku. Uvarila som kávu a šupla pár keksov na tácku. Nech si trochu užije, keď už nedrží hladovku.
Mária Uhlíková
Hobitín, Narnia, Elfovia- a všetko u nás
Ak by Shakespeare žil na Slovensku, všetky jeho obete by prehĺtali jed v Španej doline. A ak by čierni jazdci elfom vypálili Roklinku, presťahovali by sa na druhé najkrajšie miesto na svete. Rozhodne najromantickejšie miesto aj pre neromantikov.
Mária Uhlíková
Ako sa žije s "kyslíkom"?
Nikdy sme nemali domáce zvieratko. Až teraz. Má toho veľa spoločného s rastlinami. Tiež si pýta vodu a vyrába kyslík. Veľmi sa nehýbe, len ak by oňho niekto zakopol. Volá sa Devilbiss. A ako sa žije s kyslíkovým koncentrátorom?
Mária Uhlíková
Moja nákupná malária
Prižmúrené namosúrené oči a pery viac nafúknuté, ako zvyčajne. Lepšie povedané oduté. Bola som nakupovať. Efekt nafučených pier zmizne skôr, ako keby som si ich zväčšila kolagenom. Aj to sú vedľajšie účinky mojich nákupov. Čo my ženy vidíme na nakupovaní?
Mária Uhlíková
Východné Slovensko a kultúrny šok
Asi so mnou nie je všetko v poriadku, keď ma chytí eufória zo živých prasiat. Nemyslím si, že som typické mestské dieťa a tak viem, že táto reakcia neveští nič dobré. Chýbajú mi svine. Alebo lepšie povedané príroda.
Mária Uhlíková
Keňa- Nairobi- Kawangware
Aká je africká a detská jednoduchosť? Slová sú niekedy nepotrebné. Pár fotiek z jednej veľkej rodiny bez rodičov v Kawangware.
Mária Uhlíková
Keď sa s ňou rozlúčiš, tak jej telo zakry
Nespomínam si presne, čo sa v ten deň všetko stalo, ale pamätám si, že nejaká teta mojich súrodencov a mňa zobrala do kina. Mama nás nechcela pustiť, veď starý otec v ten deň zomrel. Doslova sme ju uprosili. Dnes mi to príde hlúpe.
Mária Uhlíková
Romantika verzus realita
Niekto rúbe drevo. Určite ešte nie je šesť hodín ráno, pretože ešte nenastal úplný frmol. Väčšina ľudí ešte spí. Zacítila som v izbe dym. Hlavou mi ako prvé prebleskli všetky otcove obvyklé komentáre ku rakovinotvorným karcinogénom. Posielam kade ľahšie svoje hypochondrické predstavy. Ak som si predstavovala, že v Afrike budem bližšie panenskej prírode a čistému vzduchu, tak moje ilúzie práve praskli.
Mária Uhlíková
Venované môjmu malému učiteľovi svahilčiny
Antony by mal obrovskú radosť, keby vedel, že to dotiahol tak ďaleko- až na slovenský blog :-) Sľúbila som mu, že naňho nezabudnem a tak si plním sľub. Prvý ma učil po svahilsky, prvý sa podujal učiť sa po slovensky. Antonio Banderas- ako som ho prezývala- žije v chudobnom africkom slume a usilovne chodí do školy, aby sa raz stal pilotom.
Mária Uhlíková
Skoro štyri generácie v štvorizbovom byte
Potom, čo sa môj brat rozhodol, že sa čo najskôr ožení, pribudol k nám Leňochod.
Mária Uhlíková
Pikipiki Jambo! (Motorka Ahoj)
Moja mama má syna, ktorého ešte nikdy nestretla. Má asi 22 rokov a chodí na strednú školu. Tuším druhý rok. Hoci sa s ním naozaj nikdy nestretla, videla ho na mnohých fotkách.
Mária Uhlíková
Odpadky sa hádžu na zem
V Kawangware ľudia všetko púšťajú z ruky na zem bez najmenšej výčitky svedomia. Prečo aj? Predstavte si svet, kde nie sú žiadne odpadkové koše. Máte to?
Mária Uhlíková
Kvôli Afrike som si zrušila odkazovú schránku...
Alebo aké stopy zanechá po sebe cesta po treťom svete. Ešte pred necelým rokom, keby ste sa mi nedovolali, mohli ste sa porozprávať s mojím mobilom, ale tomu je teraz koniec. Mám totiž nových kamarátov a tí majú taký milý zvyk, že prezváňajú. Ale nie hocijako.
