Tu je niekoľko(nie všetky) možností:
Môžete donekonečna aj tak hľadať kôš.
Nájdete najväčší odpadkový kopec v okolía prihodíte ďalší kus stavebnice.
Cestou to hodíte na večne horiaci oheňpri ceste. Tzv. Flexibilná spalovňa odpadu.
Vykašlete sa na všetko a hodíte všetkúšpinu rovno pred seba, alebo za seba
Spravíte si zo svojich vreciek,bundy, ruksaku, batožiny skládku odpadu až do odvolania (kým nenájdetesmetný kôš alebo iného vhodného nosiča odpadu)
Podáte smeti vašej kamarátke/ovi, abyurobil/a všetku špinavú prácu za vás (pozdravujem svoju sesternicu:)) a hodil/ato za vás na zem.
Ako sompostupovala ja? Najprv som dôkladne vyspovedala svojich domorodých kamarátov.Prišlo im úplne normálne hádzať veci po zemi. Aký má už len význam, ak všetcistavajú odpadkové pyramídy a ja nie, rozmýšľala som.
Je to vážnadilema. Prispôsobiť sa „kultúre“, miestu, kde mám chvíľu žiť? Prežijú našezvyky aj v „džungli“? Nie je to len téma číslo jedna pre ochranárov prírody. Témaznečisťovanie sveta. Možno je v tom aj skrytá nejaká životná filozofia. Čovšetko hádžeme za seba a čo všetko hľadáme.
S banánovou šupkousom v slume nemala problém. Nemala som odvahu dať si ju do vrecka a navyšepríroda sa o banánovú šupku postará aj sama, nie?
Nezabudnem našialenú eufóriu, ktorá ma pochytila vždy vtedy, keď som po čase narazila nasmetný kôš a vypľula celý obsah svojich vreciek a ruksaku tam, kampatria. Normálne som sa smiala. Bola to veľká úľava.
Predstavte sisvet, kde (nie) je ..... Máte to?
Aké sú možnosti?
