Začiatkom augusta som bola na návšteve pod Tatrami a po rannej šálke kávy som si na instagrame všimla, že známa zdieľala apel na podpísanie petície. Na odvolanie pani ministerky. Pár klikov o čo ide – a podpísala som.
Vo večerných správach sa už téma Šimkovičová preberala vo veľkom. Vyhľadala som si preto na internete ďalšie dotatočné informácie, ako sa pani ministerka v tejto funkcii správa, čo urobila a ako urobila – a bola som spokojná, že som svojím podpisom podporila nespokojnú časť Slovákov, z ktorých mnohé známe tváre sú mi sympatické. To sa o pani ministerke nedá povedať, sympatická mi nebola ani za čias jej moderátorskej kariéry. Akási tvrdá, ostrá, s pichľavou energiou, trošku horenoska, taká pekná maska. Ufff, a keď jej teraz novinári kladú otázky, ktoré jej nie sú po vôli, to je smeč! To sú grimasy! To je arogancia a ego bohyne... Smutné, gdo sa to môže zo záberov v mäkkej posteli s blankytnou rozopnutou košieľkou vyšplhať až na pomyselný vrchol, keď sa skamaráti so správnymi politikmi. Zo správnej strany.
Vrátila som sa zo Slovenska do domu, kde bývam, no na sociálnych sieťach táto téma neutícha. Naopak, dnes – práve teraz, keď píšem, je v Bratislave protest. Opäť googlim meno tej dlhovlasej dračice a vyskočí mi Tlačová beseda spred štyroch dní. Pozorne počúvam celý záznam. Fíha, veď to, čo hovoria Šimkovičová a Machala, to znie tak presvedčivo. Čo keď som sa mýlila? Vždy si treba vypočuť obidve strany. Ministerka má argumenty! Ministerka má v rukách papier s dôkazmi! Tvorí súvislé vety, sem-tam prihodí inteligentný termín a ešte aj v komentároch má pochvalné reakcie. No, či som sa s podpisom petície neunáhlila?
Neunáhlila. Nebudem klamať, o slovenskej politike veľa neviem, ale dám na svoj vnútorný pocit. Pani ministerka sa môže akokoľvek snažiť vystupovať kultivovane, múdro, vzdelane, odborne... avšak všetky tieto snahy prebíja jej aura, jej vyžarovanie, prirodzená energia, ktorá sa zamaskovať nedá. Herečke sa darí obalamutiť ma, keď ide podľa scenára, keď jej otázky novinárov sadnú, keď cíti, že na to má. No akonáhle stratí pocit rovnováhy a istoty, prejaví sa ako arogantné syčiace zvieratko zahnané do kúta, brániace sa zdvihnutím orgánu čuchu, zúžením pohľadu a ostrým, pichľavým prejavom.
Na záver len toľko: na tlačovke z úst ministerky odznela veta, ktorú som musela napísať a posielam jej to naspäť: „Nikto z nás nemá stoličku až do svojej smrti prikovanú pri sebe. Je to úplne bežné, že človek je vo funkcii – a potom v tej funkcii nie je. A prečo v tej funkcii nie je?“
Vlastne, Vy nie ste herečka... Vy ste bábka. Bábka v krátkodobej funkcii.
