Niekedy sú to blúzky do práce. Prejdem kvôli nim desať predajní. Alebo modré náušnice. Alebo sandále. Či hoci len plastová škatuľa do kuchyne. Podmienkou však je, že to musí byť LACNÉ! Inak by som z nákupu nemala radosť...
Už v puberte som rada chodila do sekáčov. Super zvonové menčestráky, hipisácky kabát á la pršiplášť alebo mikina ešte s visačkou – a to za pár korún. Drahšie oblečenie si takmer nekupujem. Prečo? Lebo keby som si kúpila rifle za 35 eur, bála by som sa v nich sadnúť si v parku na lavičku alebo na trávu. V džínach za 5 či 7 eur si sadnem aj na stred chodníka. A tiež preto, lebo bojkotujem filozofiu výrobcov a predajcov – prečo by som mala za sveter zaplatiť 29,99 eur, keď o dva mesiace zrazu stojí 10 eur, a potom ešte vyvesia veľké pútače „30% zľava na zľavnený tovar“ alebo „akcia – posledné kusy“ a sveter si kúpim nakoniec za 4 eurá. Takže sa hrabem v obchodoch a hľadám to moje extra. Extra kúsok, extra cena.
Dnes som si kúpila šesť vecí. Pozrite sa na fotku a skúste odhadnúť, koľko ktorá vec mohla asi stáť.
Iste už tušíte, že to nebolo drahé. No keď chcem, tak si viem kúpiť aj dosť drahú vec. Napríklad originál zumba športové oblečenie alebo topánky Dr. Martens. Najnovšie uvažujem, či dám 40 eur za mikinu Dubioza Kolektiv...
Vráťme sa však k fotke. Tipovali ste plus mínus podobne?
Je to podľa vás drahé alebo nie? A ozaj, nemám problém zájsť aj do číňakov. Irituje ma totiž, že v drahom obchode majú drahú vec (po 1.: ktorej výrobná cena určite nie je taká vysoká a po 2.: ktorú o pol roka môžem nechtiac ofrkať farbou alebo potrhať), no keď na tej drahej veci preštudujem štítok, čítam „made in China“. Všetko je dnes made in China. Do kelu, tak si kúpim celkom obstojné rifle v China obchode za pár eur a sadnem si s nimi aj na ten chodník a keď ich o pol roka nechtiac ofŕkam farbou alebo potrhám, ani ma to nebude štvať, veď boli lacné.
Ako som spomínala, mne robí radosť, keď si kúpim to „niečo moje“ a je to LACNÉ. Takže posledná foto a teraz naozaj reálne ceny, ktoré som zaplatila:
19,20 eur za všetko. Vybavená, spokojná, horúčka ustúpila.
Škoda, že som vyhodila etiketu, ako dôkaz... V obchode Takko som si kúpila čipkovaný top s dlhým rukávom, vpredu s aplikáciou s flitrami. Pôvodná cena 16,99 eur. Cena po zľave + akcia na posledné kusy, zaplatila som 2,50 eur.
Pri téme Nakupovanie mi napadol jeden vtip z magazínu Kocúrkovo.
Pre ženu vyskúšať a nekúpiť je ako pre muža naliať a nevypiť.
A teraz vážne, má sa človek hanbiť za to, že si kupuje lacné veci? Podľa mňa, ak je upravený a čistý, je asi jedno, či jeho šaty stáli 10 alebo 70 eur. Ale asi nie je jedno, čo vychádza z jeho úst a činov.
