Narodila sa v Zenici, asi sedemdesiat kilometrov od Sarajeva. Ako sama hovorí, je to pre ňu najkrajšie mesto na svete. Celé detstvo strávila vonku pred bytovkou alebo v krásnych parkoch s kamarátmi, s ktorými ako blázni stále jedli sušené ovocie. Vtedy boli jej dni bezstarostné...
Keď začala v Bosne vojna, šesť rokov žila vo Švajčiarsku a veľa vtedy cestovala, ale nakoniec sa vrátila tam, kde má korene. Kde sú jej najbližší. „V Zenici sa žije dušou. Nie je to ideálny život o akom som niekedy snívala, ale je určite taký, aký som si sama vybrala. Priatelia, ktorí odišli hľadať svoje šťastie za hranice, hovoria, že nikde inde nezažili takú uvoľnenú atmosféru, pôžitkárstvo a pohodičku, aká je tu u nás.“
Zenica je priemyselné mesto. Hlavným symbolom sú určite Železiarne Zenica, ktoré boli za čias Juhoslávie preslávené a patrili medzi najväčších výrobcov ocele na svete, a po rôznych zmenách fungujú dodnes. Je tu známe aj KPD-čko (kazneno-popravni dom, teda nápravno-výchovné zariadenie), vraj najhoršie väzenie na Balkáne. Za zmienku stojí aj štadión Bilino Polje, na ktorom trénujú „oceľoví“ futbalisti z klubu Ćelik. „Každý rok sa u nás koná veľtrh biopotravín a hospodársky veľtrh, ktorý už dlhé roky priťahuje obchodníkov, investorov... V poslednom čase sa tu organizuje aj Summerfest s bohatým hudobným a kultúrnym programom a mesto je plné kaviarní aj reštaurácií, v ktorých často počuť živú hudbu. Nie je to síce turistické mesto s množstvom atrakcií, ale počas leta je tu pre nás pestrá ponuka a určite sa nenudíme,“ píše Suzana. „Asi osem kilometrov odtiaľto je letovisko, kde zeničania radi chodia. Je v nadmorskej výške okolo tisíc metrov, je tam nádherný výhľad a čistý horský vzduch. Neďaleko je aj pevnosť Vranduk, ktorá bola vybudovaná koncom 14. storočia, pri nej je mešita Sultána Fatiha. Chodím si tam vychutnať pravú bosniacku kávu a prírodu.“
Suzana má dve deti. Takmer dospelého syna Dina a malú Narju. Často pridáva na instagram a facebook práve fotky s deťmi, ku ktorým pripíše, ako veľmi ich ľúbi.
„Materstvo bolo pre mňa veľkým medzníkom. Je to najväčšie požehnanie, nádherná úloha, ktorá ma premenila. Táto láska v mojom srdci neustále rastie. Cítim sa silná, keď mám byť svojim deťom ochranou a oporou. Cítim tiež veľkú zodpovednosť, je to najväčšia a najkrajšia výzva môjho života. Materstvo ma absolútne premenilo. Vďaka nemu má moje bytie zmysel. Adis často cestuje a preto si dávam za úlohu pripraviť deťom kvalitný, všestranný a zaujímavý program. Sama vieš, že úloha matky je náročná, bez voľných víkendov a dovolenky, ale tá čistá a bezpodmienečná láska je mojim motorom. Nezaujímajú ma už párty do skorých ranných hodín. Radšej venujem energiu našej záhrade, z úrody varím zdravé jedlá, ktorými deti rada prekvapím. To však neznamená, že som zabudla na seba.“
Stará mama sa rada postará o vnučku, tak si Suzana skočí na kávu s kamoškami alebo si ide sama načerpať silu do prírody a či zoberie knihu do rúk. A výborný relax zažíva pri handmade, robí náramky z polodrahokamov. „Šťastie je relatívny pojem. Mňa robia šťastnou drobnosti. Nie som otrokom žiadnych foriem, ani ideálov. Žijem v prítomnosti a pre prítomnosť, zameriavam sa na pekné veci, ktoré sú všade okolo nás, len ich musíme vnímať. Vážim si celkom obyčajné maličkosti, akými sú dobrý spánok, zdravie najbližších, spoločný obed v prírode. A mám rada čistotu, poriadok. Také prostredie ma uvoľnuje a harmonizuje.“
Spomínala som Adisa. Je to Suzanin manžel, spevák skupiny Dubioza Kolektiv, najznámejšej balkánskej kapely, ktorá hrá na mnohých európskych festivaloch. Na pódiu je to šialenec, ktorý perfektne zabáva publikum, ale doma, vedľa svojej Suzany je celkom iný.
„Adis sa stal známym vďaka svojej usilovnosti, talentu a neustálej práci na sebe. Život s ním nie je ani trošku nudný. Práca, ktorú robí, si vyžaduje veľa vzájomného porozumenia, maximálnu toleranciu, odriekanie a medziosobnú slobodu. V takýchto vzťahoch žiarlivosť nemá miesto. Adis je veľmi oddaný svojej práci, pretože ju miluje a vkladá do nej všetku svoju silu a čas. V podstate je to veľmi pokojný, utiahnutý človek a nie je rád stredobodom pozornosti. Na pódiu je to však čistý opak. Podporujem ho z celej sily, aby vytrval v tom, čo robí.
Aj keď sme kvôli jeho popularite často pod drobnohľadom verejnosti, snažíme sa žiť úplne normálne, sme predsa obyčajní ľudia, o nič dôležitejší než ostatní. Náš vzťah je založený na dôvere a otvorenosti, je flexibilný, meníme sa tak, ako život plynie a máme svoje pravidlá a vieru. Manželstvo by malo byť dohodou medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa rozhodli ísť rovnakou cestou, s rovnakou láskou, pozornosťou a slobodou. Pre mňa je to spolok, v ktorom človek rastie, rozumie a verí. Všetko ostatné je forma a ja sa nenechám zotročovať formami,“ dopísala Suzana.
Bol už pokročilý čas, preto sme so Suzanou našu konverzáciu skončili.
Myslím však, že ju požiadam o jeden náramok z jej dielne. Nosila by som ho s radosťou a špeciálnou dávkou lásky. A potom... raz... a ja tomu verím, s ňou v Zenici pôjdem na pravú bosniacku kávu.
foto: instagram tajtubetul, dubiozagram
