Učiteľkovanie ma už asi nebaví, do školy sa vrátiť nechcem. Mala by som síce popoludní pokoj a voľné víkendy, aj plat je tu primeraný, no tie nervy! Mať denne uvrieskanú triedu dvadsiatich výrastkov... ach, nie. Baví ma písať, baví ma tvoriť, ale ružovo to nevidím ani v tunajších redakciách. Na stoličke lacnej dobrovoľníčky už sedím a trvalé miesto so zmluvou patrí len silným predátorom. Tak kam nasmerovať môj hlboký tvorivý potenciál?
Spomenula som si, že v našom meste funguje lokálna televízia. Je to srbská telka, lebo žijem v Srbsku, ale kedže je tu veľa vojvodinských Slovákov, spoločnosť má aj malé oddelenie slovenského vysielania. Pecka, toto chcem. Desať rokov som chodila na literárno-dramatické oddelenie do ZUŠ-ky, hrala som v rôznych divadielkach, chvíľu som pracovala v lokálnej telke na Slovensku, vyšli mi dve knižky a slovenský jazyk ovládam na výbornú, len to de, te, ne, le hovorím tvrdšie. Som dochvíľna, zodpovedná, kreatívna, mám organizačné schopnosti a okrem precízne vypracovaného životopisu môžem rovno ponúknuť aj návrh a podklady pre novú reláciu v slovenčine. Pre mladých. Raz týždenne. Hodinové vysielanie, kde sa na danú tému dynamicky strieda rozhovor v exteriéri, hosť v interiéri, hudba, ankety, krátke správy pre mládež, reportáže. Dobrý strih, sviežosť a prirodzenosť, bez bezpredmetných paravánov v pozadí, všetko v pohybe. Ktorý zamestnávateľ by nebral takú novú posilu s chuťou do práce? Či?
Realita je jedna vec, sny druhá. Prečo sa však hanbiť za svoje túžby, ktoré sa pri troche šťastia dajú ozaj zrealizovať? Myšlienky majú obrovskú silu a sny sú vlastne túžobné myšlienky v hlave. Keď ich vysielam do vesmíru, vrátia sa mi znásobené v rovnakej polarite. Pozitívne myslenie dokáže zázraky. Verím si, že by som tú prácu zvládla. Dôstojne, k spokojnosti šéfa J.G. Moje „síví" je originálne, pestré, zaujímavé a konečne som si začala vážiť samu seba. Aj keby som hneď nemala vlastnú reláciu, aj keby som hneď nemala stoličku so zmluvou či otovrené dvere. Pokusov a možností mám viac. A napokon, každá úspešná žena, ktorá je vo svojej práci mega, musela vypnúť sporák a povedať si „tak, a koniec srandy."
