Ten časopis, rok 2009, som si najskôr odložila. Mala som vtedy veľa času pre seba. Sedela som v kresle so zošitom a perom v ruke a počúvala v sebe ironický hlas: "Tak čo, moja, čím začneš? Román pre teenagerov? Poviedky, rozprávočky? Či radšej niečo kratšie?" Keď som prerýľovala vlastné vnútro, napadlo ma napísať hádanky o zvieratách. Na každé písmeno abecedy jedno zviera, jedna hádanka. O pár dní ma však odhodlanie opustilo a zošit som kdesi založila.
Prešlo pol roka a triedila som časopisy v stojane. Zase ten ženský plátok, zase tá fotka. Našla som môj zošit, dala dokopy všetko od A po Z a urobila výber ukážok. Tie som mailom poslala danému vydavateľstvu. A takmer som spadla na riť, keď sa ozvali, že majú záujem o vydanie a mám poslať kompletný text. Všetko klaplo a knižka je na svete. Táto historka bola semienkom, vďaka ktorému rozkvitli moje ďalšie aktivity.
Objavila som v sebe lásku k písaniu pre deti. Scénar je takmer vždy rovnaký - otvorím čistý word, pripravím prsty a čakám. Potrebujem k tomu ticho a chuť. Čakám, kým sa nadviaže spojenie medzi mnou a hlavnou kanceláriou tvorby pre deti. Myslím, že sídli kdesi tam hore... Darí sa mi vcelku fajn. Žijem vo Vojvodine a píšem pre tunajší slovenský detský časopis, v rodinnom mesačníku som vytvorila pravidelné Stránky Ježka Dežka, vyšla druhá kniha, na ktorej som sa autorsky spolupodieľala a príležitostne kde-tu napíšem materiál pre deti. Väčšinou robím túto prácu zdarma. V redakciách skloňujú frázy o slabej finančnej situácii a mne je trápne žobroniť o desať eur za uverejnené rubriky. V pozadí to má však pre mňa aj tak cenu - vycibrím si písanie, získam nové kontakty a do životopisu si budem môcť oprávnene uviesť širší zoznam skúseností. Najľahšie, s radosťou a bez bolesti sa zo mňa derú najmä texty pre predškolákov a najmladších žiačikov. A nosím v hlave mnohé zárodky, ktoré by som chcela pretvoriť do šuchotavých listov. Verše k omaľovánkam. Pracovné zošity pre škôlky. Básničky o zvieratkách s ilustráciami od kamarátov s mentálnym postihnutím. Knižku príbehov o trpaslíkoch. Dobrodružstvá nezbedného škôlkara Zora. Hádanky od A po Z o rastlinkách...
Na jednej strane mi písanie spôsobuje radosť a som spokojná, že mám drobné úspechy. Na druhej strane pociťujem aj smútok, keď komunikujem s vydavateľstvami, ktoré mi vykresľujú ich neľahkú situáciu. Celý proces od prvotného námetu autora po výslednú hmatateľnú podobu v regáloch obchodu, to je riadna fuška.
A preto malá reklama. Podporujme slovenskú tvorbu, slovenských autorov, slovenských ilustrátorov. Kúpme deťom omaľovánky namiesto čokolády. Peknú knihu namiesto značkových gatí. Detský časopis len tak, pre radosť. A ak by niekto hľadal sviežeho autora na svieže literárne projekty pre deti, som tu...
PS: ďakujem vydavateľstvu v Bratislave za šancu a štart. Špeciálna poklona A.H.
