Vždy som bola malá knedľa s veľkou chuťou na sladkosti a veľkou nechuťou k športu. Od puberty som sa snažila schudnúť všakovakými spôsobmi – po sedemnástej nejesť. Žiadne sladkosti. Veľa vody. Veľa zeleniny, ovocia. Málo chleba. Šport, beh, aerobik. Alebo aspoň prechádzky. Motivácia nádhernými úzkymi šatami. Zelenými. Nič. Knihy od Šipeky. Web od Veselého. Pokusy od Mačingovej a hecovanie so spoluchudnúcou kamarátkou... Neuveriteľné, dvadsať rokov ako na hojdačke a žiaden dlhotrvajúcejší efekt. Manželove fotky ma fakt zasiahli. Toto som ja?
Ach, Bardejov, krásny môj Bardejov. Keď som pred rokom v lete vegetila u našich, našla som v miestnom inzertníku zmienku o redukčných kurzoch. Zaujalo ma to, ale mávla som rukou – zadarmo to určite nie je a nebudem predsa niekomu platiť za to, že aj tak neschudnem. Hnusný pocit mal však v mojom mozgu pozitívnu funkciu – dotlačil ma k telefonátu na číslo z inzerátu. Jedno haló – a môj svet sa zmenil.
Dostala som sa pod ruky svalnatého Marcela Mateja. Už na prvý pohľad jasné, že je úspešný športovec, cieľavedomý chlapík s prísnym výrazom a dobrým srdcom. Hneď na začiatku som musela zaplatiť sto eur. „Ty krava,“ pomyslela som si „ak tie peniaze prepadnú bez úžitku, si fakt beznádejná.“ Našťastie osobnosť osobného trénera správne zaúčinkovala na moje mozgové závity a po vysvetleniach okolo jedálnička a tréningu vo fitku som pochopila, že endorfíny prinášajú fakt aj šťastie, nie len slaný pot. Nemohla som cúvnuť, veď predo mnou stál človek, ktorý to niekam dotiahol - majster Európy a majster sveta v tlaku na lavičke. Musím to niekam dotiahnuť aj ja! Recept bol v podstate jednoduchý – stravovať sa 5x denne, najprv podľa pripraveného jedálnička. Večer ľahké jedlá. Porcia aj s prílohami do 400 gramov. Po osemnástej som hlad zaháňala len voňavými čajmi, žuvačkami alebo odvážnym požutím citrónu. Tri krát týždenne tréning, na ktorý som si zvykla chodiť ráno o šiestej. Deti ešte spali, letné ráno čvirikalo a vo fitku fungoval neobyčajný mikrosvet – okolo mňa cvičili úspešní chalani, dorast, dôchodcovia aj kolegyne z redukčného. Za 5 týždňov makačky som schudla smiešne štyri kilogramy.
Keby som si čelila sama, už by som sa vzdala, veď to nemá zmysel. Tréner ma však ubezpečoval, že ak po návrate do Srbska budem pokračovať v športe a ostanem verná novým stravovacím návykom, váha ukáže to, čo chcem. Aká náhodička, že sa v našom malom mestečku práve otvárali hodiny zumby. Prihlásila som sa. A stala som sa takmer závislou, až mal manžel nervy. Počas ďalších štyroch mesiacov som zo seba vytriasla štyri a ešte štyri kilá. Zelené šaty sú mi dnes dobré, len škoda, že po toľkej dobe čakania v skrini už nie sú „in“. Nevadí, kúpim iné. Namiesto XL to bude M. Namiesto 74 kg vysnívaných 60. A tých sto eur pre trénera – osobného anjela, to bola asi moja najlepšia investícia v živote.
