Som puntičkárka a dôležité veci si rada zapisujem, krúžkujem, bodujem, farebne označujem, štítkujem. Začiatkom januára si namiesto novoročných predsavzatí dávam každoročné prepisovanie. Zo starého kalendára do nového. Narodeniny a meniny rodiny aj blízkych sú samozrejmosťou. Mojou ďalšou mániou sú pohľadnice, aj handmade, obálky, známky. Na pošte ma už pani Ljiljana pozná a hneď sa pýta „za Slovačku ili Češku?" Meniny si značím zelenou, narodky červenou a do zátvorky pripíšem vek. Fíha, babka bude mať tohto roku okrúhlu 80-tku, môj mladý brat neuveriteľných 40 a Petrina dcéra, ktorú som len nedávno držala na rukách v uzlíčku, je už osemročná školáčka. Pri tých mojich kalendárových piškôrkach mám aj zásadu, svoje narodeniny si nikdy neznačím, no stihnem sa zhroziť - ako to že budem mať 37, keď sa cítim na 28?
Používam ešte hnedú farbu na rôzne iné dôležitôstky. Výročie sobášov kamarátov, moje sťahovanie do Srbska, krstiny našich detí, Adelkina prvá opekačka, úmrtia blízkych. Medzi perličky patrí 14. jún, kedy až štyria v rodine majú narodeniny. Alebo Adrián, ktorý v januári oslavuje klasické, pravé narodky a začiatkom októbra „druhé", lebo sa vtedy prebral z trojmesačnej kómy. V roku 2013 pribudli aj nové zápisky, buď sú to sviatky nových dobrých kamarátov, Šepiho či Miškina svadba alebo malí mrňaskovia, ktorí sa narodili mojim srdcublízkym priateľom.
Hm, lenže pri niektorých dátumoch som sa zasekla a premýšľala, či má ešte cenu prepisovať to. Andrejove narodeniny - už sme sa natoľko vzdialili, že by som ho na ulici ledva spoznala. Dátum tej nehody, ktorá už ani nie je dôležitá. Rokmi som tak z kalendára povyhadzovala viacerých. Škrt, koniec, na teba sa mi už každoročne nechce spomínať. Drsný vyhadzov zo srdca, skoro až zamrazí. Prečo? Prečo som lenivá prepísať si tých pár písmenok a v deň „D" poslať dotyčnému aspoň sms k sviatku? Prečo som egoistická a vyhadzujem napríklad spomienku na dieťa, ktoré vyrástlo na riadneho chalaniska za tých šesť rokov, čo som ho nevidela, lebo som sa odsťahovala? Už si viac nezaslúži zrnko mojej pozornosti?
Za oknami rachotia petardy, Srbi dnes oslavujú pravoslávne Vianoce. Dobrá príležitosť na malé súkromné zahĺbenie... a naozaj mi je ľúto tých zopár vyhadzovov. Som maniačka na zoznamy. Spíšem si, na koho som sa v mojom kalendári tak hlúpo vykašľala a pošlem tým ľudkom pohľadnice. Len tak, k Veľkej noci, k letu či k Medzinárodnému dňu priateľov. Alebo aj k ich narodkám, veď môj mozog si všetky tie dátumy našťastie pamätá.
