Za tie roky som si vytvorila o srbskej pošte veselý farebný obraz a mám nejaké zásady. Už mi nie je divné, keď list do Košíc príde až o desať dní. Ani ma už netrápi, keď objemnejšiu obálku dostanem všelijako dotrhanú a prelepenú, colníci si robia len svoju prácu. Šeky chodím platiť radšej do banky, lebo pri poštovom okienku si za službu účtujú pekný dinárik navyše. A radšej využívam blízke vysunuté pracovisko než budovu hlavnej pošty, menej sa načakám. Teraz však potrebujem z Bratislavy pretransportovať balíček s piatimi ťažšími knihami. Platiť vysoké poštovné a čakať týždeň či dva, to sa mi nechce. Tak ako na to?
Spomenula som si na výbornú možnosť, potrebujem však zohnať v slovenskom hlavnom meste jednu, jedinú ochotnú dušu, ktorá by do akcie investovala svoj čas a trpezlivosť. Odmena - čokoláda pri osobnom stretnutí a hrejivý pocit z dobrého adventného skutku. Hurá, Helenka potvrdila, že jej Peter by teda ochotný bol. Inštrukcie? Len dva kroky. Dva jednoduché kroky, na ktoré sa však v dnešnej dobe už hocikto len tak nepodujme. Prvým krokom je vybrať sa na Koceľovu ulicu, kde tam a tam čaká krásny balíček piatich kníh. Trochu prechádzky, trochu fitnesu, lebo čosi to aj váži. Druhý krok má podúlohy A a B. Po A, zatelefonovať bratislavskej sekretárke minibusu do Srbska a dohodnúť s ňou miesto a čas prebratia zásielky. Po B, opäť sa prejsť, tentoraz na dohodnutú zastávku a predať šoférovi busu balíček s mojou adresou. Všetci ochotne pracujú v môj prospech a ja sedím doma. Knihy pricestujú až pred moje dvere a ja za túto službu platím 5 eur. Osobne ďakujem šoférovi, v duchu som vďačná poštárovi Petrovi. Balíček je v suchu a ja premýšľam, či bolo potrebné otravovať ľudí a riešiť to tak komplikovane.
Je lepšie čakať desať dní na papierik v schránke, že si mám ísť prevziať na poštu balík a zaplatiť dvetisíc dinárov? Alebo je jednoduchšie napísať dva maily s prosbou a zainvestovať päť eur a čokoládu? Druhá možnosť u mňa tentoraz vyhráva. Pozdravujem poštárov na celom svete, chválim služby slovensko-srbského minibusu a na stupienok víťazov patrí poštár Peter, človek, ktorého som v živote nevidela.
PS: Jeho manželku, Helenku z Belehradu, pozývam na kafu sa ratlukom.
