reklama

Dopravná nehoda

Vracala som sa pešo z práce domov, bola už tma. Na križovatke som premýšľala, či zabočím do tichej, tmavšej uličky alebo pôjdem ďalej rovno po hlavnej. Pokračovala som rovno.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V hlave som si skladala koncept pre ďalšie vysielanie, zvolila som si tému „Ako dobre využiť svoj čas“ a zvažovala som, čo všetko zahrniem do obsahu. Aj keď som kráčala po chodníku na hlavnej ulici, všade bol pokoj, neprechádzalo tu veľa áut a mne bolo fajn. Plávala som si v tom večernom tichu a bola som spokojná.

Zrazu po mojej pravici zaznel nejaký zvuk. Silný, ale zároveň tlmený. Ako keď otvoríte fľašu šampusu, počuť „puk“, no bolo to stokrát silnejšie puk. Zároveň tlmené, akoby silu tých zvukových vĺn tlmil pokoj, ktorý tu doteraz vládol. Pomaly som otočila hlavu vpravo. Čas na tých pár sekúnd prestal existovať. Asi sedem metrov odo mňa modré auto prudko pribrzdilo, predný plech sa mu pokrivil, biele auto dostalo zozadu náraz, nekontrolovane prešlo do protismeru, skrútilo doľava a narazilo do kanála. Zase tresk, teraz už o niečo ostrejší. Biely predok sa zdeformoval ako placka z plastelíny, nafúkli na biele airbagy a na chvíľu nastalo ticho. Ticho bez času. Biele dvere sa otvorili a vystúpil šofér. Nekričal. Nehovoril nič. Aj druhé biele dvere sa otvorili a vyšiel spolujazdec. Bez slov pozeral, aké divadlo sa tu práve odohralo. Šofér siahol do vrecka a v ruke sa mu rozsvietil mobil. Telefonoval. Modré dvere sa otvorili a pomaly vystúpil muž. Bol ticho. Až po chvíľke, keď sa energia dvoch silných nárazov rozptýlila niekde vo vesmíre, začali sa zrelo a rozvážne zhovárať. Žijú. Chodia. Vďakabohu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stojím na chodníku a cítim, ako mi po tele koluje adrenalín. Keby som fajčila, zapálim si. Keby som pila, nalejem si. No ja prežívam zvláštny pocit, kedy nahromadenú dávku adrenalínu sa snažím spracovať srdcom a pokojom. Som šťastná a pokojná. Nič sa nestalo. No zároveň som úplne prebudená, zasiahnutá čistou energiou života, akoby som stála špičkami na konci ihly a uvedomujem si jedinečnú prítomnosť. Nič viac neexistuje.

Svet sa pomaly začína hýbať. Okoloidúce auto spomalí, pes sa rozbreše, z brány domu vyjde človek. Figúrky opäť hrajú. Cítim, že tu už nemám čo stáť. Cítim, že toto boli sekundy, ktoré som absolútne dokonale vedome prežila. Otáčam sa svojim smerom a želám si, aby som čo najčastejšie vedela tak dokonale precítiť prítomnosť. Mám doma viacero kníh o „Moci přítomného okamžiku“. Je to moc, ktorú si počas kolotoča dní málokedy uvedomujeme. Žijeme v minulosti, budúcnosti, plánoch, spomienkach, trápime sa tým, čo bolo a bojíme sa, čo bude. A jediné, čo máme, je prítomný okamih.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Myslím, že si dám dosť záležať na tom, ako v práci pripravím ďalšie vysielanie na tému „Ako dobre využiť svoj čas“...

Mária Vrška

Mária Vrška

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Čím zrelšia, tým krajšia. Od r. 2007 žijem v Srbsku, pracujem pre lokálnu RTV Stará Pazova v slovenskej redakcii. Vyšli mi 4 knihy pre deti, prispievam do viacerých vojvodinských časopisov a pozitívnu životnú energiu mi okamžite dodá Dubioza Kolektiv z Bosny. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu