Bolo to asi pred troma rokmi, hľadala som na internete poriadnu hudbu na cvičenie a úplne náhodou som natrafila na nejakého speváka že Plexo – skladba Comeback. Text môže byť, dosť dobré rýmy, no zaujala ma hudba – od 00,21min taká energia, že wau. Ja rap vôbec nepočúvam, ale toto som si púšťala párkrát dokola. A potom tri roky nič, zabudla som naňho.
Nedávno som vo svojom živote začala cítiť, že sa vnútri akosi mením, že som sama so sebou nespokojná, cítim sa škaredá, urobila som pár zmien – a neboli to dobré zmeny... a tak si teraz hľadám cestičku, ako sa taká – nijaká prijať, reštartovať.
A tu zrazu som na youtube zase klikla na Plexa, tentoraz mi vyskočila skladba Zmeškaný hovor. Má k tomu veľmi pekný klip... aj on sám je fešák. Príbeh o tom, že si našiel super babu, no bývalka mu stále vyvolávala... a zase dosť dobré rýmy. Tak som si začala púšťať ďalšie jeho veci. Niektoré ma vôbec nezaujali, niektoré vtipné ok a asi tri skladby si púšťam už týždeň dookola, dokonca som si jednu dala aj ako zvonenie na telefón. Kamoška sa ma spýtala, čo teraz furt točím toho Plexa. Tak takto:
Ak si píše texty sám, je veľmi dobrý textár. Sebavedomý, trochu ego, ale tak zdravo. Často u raperov počujeme nadávky, vulgarizmy – no u Plexa ich je minimum, myslím, že v nových skladbách žiadne. V ušiach mi jeho rýmy až cilingajú radosťou, ako sa v piesňach pekne vynímajú. Myslím, že by som to chcela čítať aj ako básne v knihe. V spojení s takou jemnejšou raperskou hudbou, s tou melódiou a rytmom, ktoré mi v tom mojom stave škaredosti dávajú vzpružujúci pocit, že sa zviecham zo zeme… tak si zopár piesní vrtím stale dokola a krajšie sa mi pritom dýcha…
Kým zase voľne dýcham
Som na ceste sám
Kilometre nepočítam
Silu ešte mám
Je mi jedno, či ti chýbam
Mám na večer plán
V ktorom ale ani s tebou nepočítam
Iba bez teba, bez teba
A ja viem, že som sa zmenil
No odkedy nepijem, sa nechovám jak vtedy
Roztrhanú dušu na márne kusy, stehy
Neposkladali dokopy a ja musel som to prežiť
(Bez teba, úryvok)
alebo
Môj telefón je tíško,
ale vidím, že ho stále máš.
Tak si vymaž toto číslo,
ja viem dobre, čo to znamená.
Zmeškaný hovor o druhej ráno,
venujem pozornosť druhej dávno.
No tak polož ten hovor a pober sa domov
a nekaz nám obom spánok.
(Zmeškaný hovor, úryvok)
Príjemný chlapík, ten Plexo. Nehrá sa na značkového týpka ovešaného zlatými “reťázkami”, vie písať, má hlas a všetko, o čom spieva, mu verím.
Zajtra to budú presne štyri roky, čo som na jednej oslave prvýkrát počula balkánsku skupinu Dubioza Kolektiv…Láska na prvé počutie, mám ich plný Instagram. Osobne sa s nimi poznám a každému už leziem na nervy, lebo som až fanatický fanúšik Dubiozy. “Preboha, veď si už pusti aj nejakú inú hudbu,” prevracal kolega očami. A ja som nechcela, zo zásady, z akéhosi nepochopiteľného pocitu “vernosti”.
Tak Plexo, ďakujem, že sa Ti to podarilo – potrebujem teraz Tvoje piesne, aby som prekonala obdobie sklamania zo seba samej, a píš…píš, píš.
