Inkognito mám z archívu napozerané tuším aj na 100%, nevynechám žiadny diel. Keby tam nebol toten Hudák, ta by som to asik ani nekukala. V jednej časti sa Forgáč tak krásne vyjadril o klipe Horou od Zuzky Smatanovej, že som si to hneď na youtube musela vypočuť. Ozaj nádherná skladba! (pozrite si aj making of video). Cez Smatanovú som sa dostala ku Kristíne, a od Kristíny k Sajfovi (vlog OTO 2017).
Sajfa ma zaujal. Nikdy mi nebol sympatický a nevenovala som mu väčšiu pozornosť, ale hneď ako skončil jeden jeho vlog, klikla som na ďalší a ďalší a ďalší... Po pár dňoch som ho začala odoberať. Neviem, dokedy ma bude baviť sledovať jeho život, no zatiaľ vnímam jeho videá pozitívne. Prečo? Má to:
- perfektný strih
- dynamiku
- sviežosť
- farebnosť
- výborne zvolenú hudbu
- akurátny čas
- humor
- optimizmus
- známych ľudí v bezprostredných situáciách
- je to moderné, aktuálne, súčasné...
Občas mi však trochu vadí:
- jeho mierne zvýšené sebavedomie
- potreba byť značkový
- situácie, keď si pred sebou nesie tú kameru ako dilino
- a keď prízvukuje, čo mu kto písal do komentárov a že je potrebné na to odpovedať. Bléé!
Nakoniec, som vlastne rada, že v mojom okolí nepoznám ľudí, ktorí celé hodiny visia na sociálnej sieti, na každom kroku si robia selfíčka a videá z nákupu a stravovania. Koľko hodín denne behá Sajfa s kamerou pred nosom? Koľko hodín strávi pred monitorom, aby to zostrihal, pripravil a zavesil? Ale čo, veď je to jeho vec...
Jedno je isté – tento štýl vlogov ma zaujal, pretože všetky vymenované pozitíva ma na chvíľu nakopnú, aby som sa zobudila a aj ja sviežo žila, nie len prežívala v stereotype... A keď ma ten pán Cifra prestane baviť, tak sa z jeho kanálu jednoducho odhlásim, no nééé?
