S pivom v ruke som najprv postávala pri reprákoch a prikovane som pozerala na monitor. V nohách mi začala pulzovať svieža energia. O chvíľu sa do rytmu rozhýbal aj krk, kolená, potom ruky. Neverím! Natriezvo tancujem pred verejnosťou, pogujem, usmiata od ucha k uchu, škoda len, že neviem text, vrieskala by som na plné hrdlo. „Aká je to kapela?“ pýtam sa už tretí krát Dídžeja, lebo ten názov vždy zabudnem. Sú perfektní! Také SKA, až do punku. Spotená skáčem okolo reprákov do druhej v noci.
Som rada, že som tu v Srbsku objavila domácu hudbu, ktorá mi zdvihne náladu hneď po prvých tónoch. Chcem ich počuť zase. Doma googlujem. Damboza? Dumbozia? Do kelu, ako to bolo? Po chvíľke hľadania na youtube ich mám. Dubioza kolektiv! Skladbu Himna generacije si púšťam stále dokola, hľadám aj text, nech viem, o čom točia. Keď už to ako-tak viem spievať, ťukám pieseň Volio BiH... Zasmejem sa. Slovko „bih“ znemaná „by som“, ale aj Bosna i Hercegovina. A prečo Bosna? Zase googlujem... ahááá, tak oni nie sú Srbi. Z wikipedie sa dozvedám, že sú to Bosňáci, prvý album vydali v 2004 a odvtedy majú na konte už sedem. A picne ma, šesťkrát boli na Slovensku (Pohoda, Barbakan festival, Vrbovské vetry, Topvar Rock festival)! No kde ja žijem, že som doteraz o nich nepočula?
Zaujímaví týpkovia, skvelý rytmus a dobré texty. Nie o láske, vzťahoch a romantike. Iróniou aj vtipom, v ktorých je však ukrytá smutná trpká pravda, približujú mladému publiku sociálne a politické témy. Kritizujú, nadávajú, chcú dýchať slobodne a v primeraných podmienkach. V dvoch veršoch vedia vystihnúť hnus a špinu dnešnej doby. A keď ich človek počúva, vezie sa spolu s nimi na vlnách tej šialene slobodnej hudby a musí proste skákať s rukami hore.
Na ich koncert musím ísť! Som riadne prekvapená, že cez leto majú napráskaný program po celej Európe. Lenže nič tu v Srbsku, ani na Slovensku... Zato dva koncerty v Čechách (14. júla v Tábore, 12. augusta v Brne)... ale tie termíny mám už návštevu a chatu. Aj keď mám štyridsať a som dvojnásobnou pani matkou, normálne by som synov odložila k starkej, natiahla úzke džínsy, zobrala batoh, kúpila lístok na vlak a išla sa naživo vyblázniť na Dubiozu kolektiv. Plusom je, že rozumiem textom. A som v podstate ešte mladá, energická holka, ktorá si bez výčitiek môže odskočiť na super žúr, kde bude skákať a vrieskať texty spolu s davom. Takže odteraz čakám na koncert v Belehrade. Da li hoće neko sa mnom? :)
