Keďže je 6. december a čokolády sa cez net posielať zatiaľ nedajú, napadlo ma ponapínať vlastný mozog a vybrať zopár perličiek, ktoré imaginárne vkladám do všetkých čistých čižiem, topánok, črievičiek a papúč. Veď nemusí byť všetko len o politike a iných problémoch...či?
Perličky vyleteli z úst jednému alebo druhému. Synovia v predškolskom veku.
- Upečieme muffiny?
- Áno.
- Banánové?
- Áno, nové.
( volali sme do Hrabského, ale nikto sa nehlásil )
„My sme dvíhali a oni nevolali."
„A Pánbožko tiež kaká?"
( pri pozeraní videa, Vilko ako bábätko ležal v postieľke )
„Vilko bol taký malý, ešte sa nevedel ani narodiť."
Vtáčik, čo lieta, má krídla. A ten, čo čaká na zemi, nemá krídla.
( večer v posteli dlho rozprával )
„Mama, zabudla si mi vybrať baterky z čela."
„Čo tam robíš?"
„Teplím si ruky."
A čierne teliatko dáva kávu?
( spadol )
To nevadí, ja som spadol opatrne.
- Nevieš, čo robí ten kečup na obruse?
- Neviem.
- A kto to vie?
- Pánbožko.
Ticho buď, nepočujem čítať.
- Chceš pomaranč? Banán? Jablko?
- Áno.
Mama, kakal som do trávičky sám.
( ale nohavice zabudol dať dole )
- Kedy budeš cikať do záchodu?
- Keď budem veľký.
- A kedy budeš umývať riad?
- Keď ja budem mama.
( robila som uzlík na korálkach, mala som obavy, nech sa nepretrhne )
- A teraz sa modlime, nech sa neroztrhne.
- Otčenáááš!!!
...viac sa do dnešných topánok nezmestilo...
