To tu už naozaj nie je nikto príčetný? To sme naozaj, áno, my občania, my novinári, my podnikatelia, my robotníci, my farmári, my politici, my farári, my kresťania, my demokrati, my ... iba tak nechali Slovensko Kočnerovi? Jeho kurvám z krajiny maznákov, ministerským feťákom, nahratým policajtom a prokurátorom, od duše amputovaným precedom a oligarchickým vrahom?
Áno, nechali.
Naozaj sa teraz chceme v priamom prenose roky odbavovať na jeho šifrovaných psychopatických zvratkoch? Donekonečna počúvať viviňovacie krútiace sa spindoktorské drísty politických zombíkov? A rvať im zo všetkých síl do žíl hektolitre infúzií sociálnych komentárov a denaturovaného virtuálneho svinstva, len aby sa udržali pri čom? Pri stave krajiny medzi životom a smrťou?
Áno? Chceme?
Štát, krajina a ľudia sú vždy silnejší. Nemali by sa posrať z jedného sprostého zločinca. Krajina a ľudia tu budú vždy. Štát, bohužiaľ, momentálne absentuje. Normálne sa posral. Až za uši. Treba mu ako malému decku umyť zadok, možno aj dve tri priložiť. Tak do toho, pomôžme mu.
Áno, pomôžme!
