Mario Hudák
Politika Ako sa štát posral z mafiána Kočnera
Naozaj sa chceme v priamom prenose roky odbavovať na šifrovaných psychopatických zvratkoch obyčajného zločinca?
Naozaj sa chceme v priamom prenose roky odbavovať na šifrovaných psychopatických zvratkoch obyčajného zločinca?
Nápadu mundúrne sa odbaviť na rómskej menšine v štýle a la Kotleba (Tras sa o percentá!) treba naozaj zatlieskať. V stoji.
Slovenská klasika. Zlato, urán, voda, ropa. Ako cez kopirák. Áno, všetko na čom sa dá zarobiť a vyviezť sa počíta.
V sobotu sa to stane. Odvolíme. Ktorí sa rozhodneme. Niektorí možno aj slobodne. Ja o svojom slobodnom rozhodnutí denne (tu musím trochu zaplakať, že pod tlakom okolia) pochybujem. A pýtam sa prečo. Seba, ženy, mamy, syna, rybičiek v akváriu. Všetci mlčia. Dohodli sa.
„Snívame častejšie ako si myslíme“, komentuje svoj krátkometrážny film Lucid o dennom snení Bardejovčan Marek Gabriš, mladý scenárista a režisér. Žijúci v Anglicku. Bohužiaľ. Či vďaka bohu? V poslednom čase mám pocit, že v predvolebnom Bardejove zasa raz všetci snívame. O budúcnosti mesta. O starom a novom zemepánovi. O nových ľuďoch. A ďalších skvelých projektoch. Čím ďalej tým viac.
Títo ľudia sú zodpovední za to, že v „bardejovskej“ kogeneračnej jednotke (elektrárni na biomasu) sa už štyri roky spaľuje aj zdravé drevo zo 700-ročných mestských lesov. A nie len z nich. A sú zodpovední hlavne za mnohomilióneurové ročné zisky súkromných rakúskych majiteľov, ktorí kogeneračku vlastnia.
Potom čo denníky Korzár, SME, agentúry TASR a SITA a televízie STV a Markíza a ich weby uverejnili sériu článkov a reportáží o tom, že mesto Bardejov môže byť na základe problematickej stavby ohrozené odobratím titulu UNESCO, reagoval bardejovský primátor v lokálnej televízii obvinením slovenskej novinárskej obce z dehonestujúcich klamstiev a lživej politickej kampane.
Na Slovenskej ulici v Bardejove začali za bytovým blokom bagrovať na detskom ihrisku. Na druhý deň predpoludním prekvapení a nič netušiaci obyvatelia privolali novinárov, poslanca a primátora aby sa vysvetlilo čo sa to vlastne deje. Keď som sa ako privolaný redaktor Bardejovského Korzára priblížil s fotoaparátom a diktafónom k hlúčiku ľudí okolo primátora Borisa Hanuščaka, poslanca Vladimíra Savčinského a mestských úradníkov, stal som sa účastníkom bizarného dialógu. Doteraz neviem, čo si o tom mám myslieť. A síce.
„Nie opozícia, nie Ficova neschopnosť, nie kríza, ale títo nenásytní, arogantní prisluhovači falošníci. Nestačí, že majú veľké platy, ešte si aj odmeny odsúhlasia a neštítia sa toho. Načo má mať Róm na starostu strednú školu a títo VŠ primátori, aký je medzi nimi rozdiel? Že sa Boha neboja takto sa správať k ľuďom čo im dali hlasy vo voľbách.“ napísal niekto pod nickom „entere“ v diskusii pod mojim článkom. Krutý paradox. O čo ide?
Čítam názor Petra Schutza o tom, že „Putin je už dnes porazený". Odvážny koment. Nato (nie NATO) sa logujem na fejsbúk a hneď prvý odkaz ma hádže na portál „In these times". Na ňom mi kamoš odporúča článok Slavoja Žižeka „Čo sa Európa môže naučiť od Ukrajiny".
Európske dotácie, súkromný kapitál a brilantná špekulácia pár mocných, zákonodarcov a samosprávnych politikov drancujú lesy severovýchodného Slovenska. Vrátane bardejovských. Megaeurópsky podvod sa skrýva za heslami ako spaľovanie biomasy, obnoviteľné zdroje energie, dotovaná elektrina, drevná štiepka. Alebo jednoducho - kogeneračka.
Ľudia z vonku a ľudia z vnútra. Sa medzi sviatkami prvýkrát stretli v interaktívnej diskusii „Local People - Prestrihaj sa svetom" v Bardejove. Úspešne.
Minulý týždeň bardejovskí poslanci schválili konateľom mestských podnikov tisícové odmeny. Šéfovia Bardbytu, Bardtermu a BTV (100% sročiek mesta) dostali dohromady odmeny vo výške cca. 12 tisíc eur.
Ak človek zdesaťnásobí svoje peniaze, v žalúdku sa mu začne uvoľňovať istý druh chemikálie. A tá je vysoko návyková. Žijem vo zvláštnom meste. Ocenenom UNESCOm. Virtuálne už tretí rok najkrajšom. Možno aj pocitovo. Na prvý pohľad, na prvý pohmat aj na prvý pokec fungujúcom. Reálne však v meste, ktoré je plné zatuchnutého hnoja.
Život naozaj nie je výherný automat. Správame sa však, ako keby bol. Vhadzujeme doňho mince so zbožným želaním vytrieskať naspäť minimálne dvojnásobok. Najlepšie príťažlivý, tučný a pozlátený. Ležíme v koryte plnom civilizačného bahna. Povedali nám, že je liečivé. Že nám to urobí dobre. Tak tomu veríme. A pomaly sa v ňom topíme
Tieto tri mená mi od včerajšieho rána rezonujú v hlave. Či chcem či nechcem, musím na nich v kuse myslieť. Prečo? Pretože pre mňa symbolizujú zásadné veci a zmeny. Navyše spolu úzko súvisia. Ako? Veľmi paradoxne a jednoducho. Cez pravdu a peniaze. Ale po poriadku.
Ako vyštudovaný biológ si kladiem otázku, či ide iba o čudnú symbiózu, alebo už o parazitizmus. Dobrovoľníci z občianskeho združenia SOS Psíky sa už tretí rok starajú o psy v bardejovskej karanténnej stanici. Každý deň, dobrovoľne a zadarmo. Formálne ju však spravuje mesto prostredníctvom jednej zo svojich potápajúcich sa turbo práčok. Mestského podniku Bapos. Z daní občanov na ňu vyčleňuje sumu viac ako 10 tisíc eur ročne. „Kde jenom udělali soudruzi z NDR chybu?", vynára sa mi v hlave vtipná otázka z českého filmu. Veľa priestoru pre poetiku tu však nie je. Príbeh je oveľa smutnejší. Soudruzi z NDR a ich peňazovody sú dobre maskovaní a vypátrať kde končia dane určené pre útulok je takmer nemožné.
Lampový stĺp na Jiráskovej ulici v Bardejove je zarastený trávou. V opustenom areáli bývalej psychiatrie pôsobí naozaj bizarne a strašidelne. Každý deň okolo neho prechádzam a rozmýšľam koľko zlodejov z radov mestských, samosprávnych a vládnych politikov by pod ním pred päťsto rokmi skončilo. Pretože práve tu kat v stredovekom Bardejove stínal hlavy. A nielen hlavy vrahov a zločincov ťažkého kalibru, ktorých bolo v dobe temna viac ako dosť. Bežne sa stínalo aj za krádež obecného majetku.
"Sťažovanie sa je vždy prejavom toho, že neprijímame to, čo je. Ak sa na niečo sťažujeme, robíme zo seba obete. Preto nežiadúcu situáciu buď zmeňte, alebo ju prijmite, alebo choďte preč. Všetko ostatné je šialenstvo", hovorí Eckhart Tolle. Po zhliadnutí včerajšieho "Večera na tému - Ozdravia verejné financie nové osobitné odvody a daňové opatrenia?", som si uvedomil, že žijem v šialenej spoločnosti riadenej psychopatmi typu "doktora Ratha".