„Menšie zlo. Menšie zlo. Budeš predsa voliť menšie zlo, nie?! To nám predsa nemôžeš urobiť?“ hustia do mňa chlapi v krčme, v parku, v obchode, na ulici.
„To nemyslíš vážne? Si egoista! Ide ti o vlastný prospech, uspokojíš len svoje ego a na ostatných serieš, zas vyhrá bolševik. Vďaka takým ako si ty budeme žiť v komunizme ďalšie štyri roky,“ zavesí mi na solar kamoš, jadrový fyzik, po pár piatkových drinkoch keď mu poviem, že z troch primátorských v našom meste, ma protiboľševický favorit vôbec nepresvedčil.
Apropó fyzika. Ten istý priateľ sa ma už od vysokej školy snaží presvedčiť, že všetko, ale naozaj všetko je fyzika. Pohyb, energia, polia, elektróny, kvarky, bozóny, ja, ty, on, ona, fernet, káva.
Aj voľby. Strihanie pások, záštity, asfalt, guľáš, párky, kvety, bilbordy, priblblé úsmevy, gratulácie dôchodcom. Ľavica, pravica, slogany, blogy, rádio, televízia. Boľševici, liberáli, biznismeni, pragmatici, politici, marketici. Závislí, nezávislí, aktivisti. Siskári, činkári, penťáci. Henťáci, tamťáci, ťuťmáci. Proste všetko. Všetko je to vraj iba fyzika.
Do riti. Prečo v našom meste nekandiduje za primátora fyzika? Veď obsahuje a je v nej obsiahnuté všetko! Fyzika by naše mesto určite riadila dokonale. Úplne perfektne. Rovnaké podmienky pre všetkých, vyrovnaný rozpočet, bezpečná rovnováha, precízne kalkulácie.
Namiesto štvorročného zákona zachovania voličov, zákon zachovania energie. Namiesto korupčných medových motúzov, rovnicami definované vzťahy. Namiesto politických (kde ideš?) perpetuum debile, pekne druhá termodynamická veta. Teplo sa predsa nemôže šíriť z chladnejšieho miesta? Či hej?
Ej, bolo že by to v našom meste sveta žiť, keby kandidovala pani Fyzika. Mala by môj hlas.
Škoda. Takto len môžem dúfať, že aspoň v týchto voľbách (fyzika) nepustí.
A rybičky sú stále ticho.
