Rovnako odvážny. Asi je trúfalé ich porovnávať. Iná liga, odlišná váhová kategória, neistý kurz. Pravicový regionálny komentátor verzus ľavicový populárny guru filozof. Isté je, že obidvaja rozmýšľajú. A vedia písať. Našťastie. A predsa to skúsim. V rámci kontextu, ktorý ich spája. Hlbokej a poctivej ambície ukrajinských ľudí. Ľudí. Ešte raz. Ľudí!
Nie vojakov. Nie separatistov. Nie novinárov. Nie oligarchov. Nie poslancov. Nie Barrosov, Rasmussenov, ani Pankimunov. Ani poslancov europarlamentu alebo dumy. Fakof globálnym hráčom. Aj čínskym zlatým tehličkám.
Ide o obyčajných ukrajinských ľudí! Z Majdanu, Ľvova, Donecka, Slavjanska, Krymu. Redaktor českého rozhlasu k mojej spravodajskej mozaike Schutza a Žižeka dnes trefne poznamenal: "Dôchodkyňa Oxana zo Slavjanska sa ma opýtala či neviem o čo tu vlastne ide. Prišla podporiť proruskú demonštráciu. So synom, ktorý ich podporuje. Miluje svojho syna. Oxana pod kabátom skrýva aj modrožltú ukrajinskú dvojkolóru. Miluje aj Ukrajinu. Chce žiť v slobode a dôstojnosti. To je všetko. Všetko. Bodka.
Stručne. Briskných komentárov sú tony. Vieme sa ale ešte správne opýtať? Čo môžeme ponúknuť ľuďom na Ukrajine? Sme schopní im pomôcť bez toho aby sme zapli televízor, internet. Otvorili noviny? Sme ešte schopní niečo pre nich urobiť?
