
Fotografia zachytáva stredu 24. marca 2010 v Bardejove: Otto Zechmeister, zástupca rakúskeho investora a dodávateľa, Jozef Medveď, vtedajší minister životného prostredia SR a po ňom Peter Žiga, vtedajší štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR.
Nožnicovoruké kvinteto dopĺňajú Boris Hanuščak, primátor Bardejova a Igor Gula, ktorý reprezentoval slovenského investora - Bardenergy spol. s. r. o. (predajcu elektriny a tepla z kogeneračky).
Peter Žiga je v súčasnosti spokojným ministrom životného prostredia a Bioenergy Bardejov (prevádzkovateľ kogeneračky) spaľuje vo veľkom drevo aj z Národného parku Poloniny a z Chráneného vtáčieho územia Čergov. Všetko pod kuratelou štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Ilavského, špecialistu na spaľovanie biomasy.
Výstavba kogeneračky stála 32-miliónov eur. Ročný nezdanený zisk z jej prevádzky môže dosahovať až 8,4-milióna eur. Hlavne vďaka štátnej dotácii (až 70 eur na megawathodinu) a „nezištnej“ veľkorysosti bardejovskej radnice.
Návratnosť investície na jej výstavbu pri takomto zisku sú iba neuveriteľné 4 roky. Prečo spaľovňu nepostavilo mesto? Otázka na primátora Hanuščaka.
Spočítané a podčiarknuté. V spojitosti s 20 ročnou zmluvou s mestom garantuje mesto Bardejov a štátna dotačná politika súkromnému vlastníkovi teoretický nezdanený zisk vo výške 134-miliónov eur (viac ako 4-miliardy slovenských korún) za ďalších 16 rokov prevádzky.
Na to je ale potrebné spáliť ešte milióny ton zdravého dreva z okolitých lesov. Spáliť vážení. S posvätením štátu aj samosprávy.
Myslím, že sme všetci osprosteli.