V prvom rade poviem že je mladší takže čo si zaumieni to aj má. Nikdy nemusel skoro ráno vstávať upratať celý dom, navariť, oprať a iné domáce práce vykonávať. Vždy keď niečo vyviedol mal z toho len otčenáše na minút. Vie proste ako sa zmocniť mami alebo otca. Povedal : Prídem domou o 20:00.
Nastala 20 hodina a brata nikde. Prešla hodina dve a jeho stále nikde. Jediné čo ma v tom momente napadlo bola veta: Nebude to zdvíhať, pretože je s kamarátmi v bare, v susednej dedine.
Čo som si myslela to aj bola pravda. Po 5 zvoneniach to konečne zdvihol a robil sa ako keby nepočul že mu mama volá. Ako náhle sa v telefóne ozval brat mam vyslovila znamu vetu : Môžeš mi povedať kde si? a mily bratček odpovedal veď s kamarátmi v bare. Mama mu okamžite povedala nech je za 5 minút doma. Prešlo 5 minút od telefonátu a brata stále nikde. Mama sa snaží opäť dovolať bratovi no márne, pretože znova ignoruje jej telefonaty. Brat prišiel domo o pol noci. Maximálne čo mu mama povedala, bola veta že ma zaracha a do žiadneho Pandorfu nepôjde aj keď bol dohodnutý s kamarátom. V duchu som videla ako sa na druhý deň bali a s úsmevom lúči s mamu.
Na druhý deň ráno stálo pred našim domom auto. Moja myslienka sa splnila presne do poslednej bodky.Nebola by to moja mama aby nepustila synáčika na výlet. Po odchode som sa mami začala pýtať ako ho mohla pustiť. a jediné čo mi na to povedala bolo : Bol dohodnutý s kamarátom.
Po vypočutí tejto vety som sa neudržala a začala som na mamu kričať. Kričala som na ňu že je to nefér proti mn. Ako je možné že jeho pustíš 15 ročného chlapca ktory je v období puberty do Pandorfu a ja 18 ročné dievča nemôžem ísť ani ku spolužiačke na deň a ešte k tomu cez prázdniny. Mama videla v očiach môj hnev a povedala mi len jedno zakial žijem pod jej strechou budem sa riadiť jej pravidlami.
Mne nešlo do hlavy iba jedno. Ako sa môžem riadiť ja jej pravidlami keď nevedela vychovať svojho syna. Každý večer sa jej smeje do očí keď mu príkaže aby napr. skoval riad. Vždy si povie svoje a nič nespraví. Sedí ďalej pred televízorom a pozerá futbal. Sám si nevie ani po sebe taniere odniest a nie to svoju izbu si poupratovať. Každý víkend počujem ako mu mama hovorí : To neni izba to je chliev a ty si jedno veľké prasa!! Túto vetu počujem kazdý víkend čo sme sa nasťahovali do nového domčeka. Prajem si veľmi aby som si vychádzala s maminu no to dobré trvá niekedy iba 2 dni, pretože brat má prednosť predomnou :( Snažím sa byť dobrá dcéra. Pomáham vždy keď je veľa roboty, keď je mamina unavená z práce no nikdy to neocení. Vždy čo vidí sú moje chyby.
