Neplánovaná akcia- najlepšia akcia. Počas 20tich minút sme na MHD behali trikrát, nie vždy úspešne, no aspoň sme sa prebehli. Keď sme konečne dobehli na ten správny bus, cítila som sa príšerne spotená, červená a ľudia okolo si z nás robili srandu. No mne to bolo jedno, smiala som sa spolu s nimi na našej hlúposti a spontánnosti. Určite nám závideli.
V meste sme obišli pár barov, vraj najlacnejších. Prekvapením večera bolo vypitie kopaničiarskej bez brzdy, potom už to bolo len o samých zážitkoch. Dohodli sme sa, že pôjdeme do najväčšieho pajzlu a dáme si to najlacnejšie, čo tam majú. Nie vždy to bol ten najlepší nápad, no na to sme prišli až pozdejšie. Keď sme si na počudovanie personálu dali Konzumný 80 percentný lieh a k tomu liter piva, zistili sme, že piť sa čokoľvek nedá. Ale bola to sranda. Vidieť výraz toho čašníka s nepríčetným pohľadom a rozšírenými zreničkami bol na nezaplatenie.
Cestu z baru nám skrížili mestskí policajti presne v nevhodnú chvíľu, keď som na stenu kričala, že ju dám dole. Vraj sme boli hluční... Neviem čo pod tým presne mysleli, ale to, že koľko nám dá ujo pokutu sme sa asi pýtať nemali. No našťastie zato, že sme nič nepili a sme slušné slečny, odpustil nám. Možno to bolo aj preto, že sme mu dávali samé komplimenty, vraj nás ohuroval jeho šarm, a vraj má nádherný prsteň, možno toľko záujmu od mladých báb ešte nezažili a tak sa zľutovali. Prinútil nás však napísať : ľutujem svoj priestupok a podpísať sa, čo bol vo väčšine obrovský problém... No spoločnou znalosťou a opätovným spoznaním písmen sme to všetci zvládli. Potom sme ešte mohli dostať plno pokút za močenie na verejnosti, za rušenie nočného kľudu, za vozenie sa v MHD bez cestovného lístka, no sprostí majú šťastie. Zo zvyšných peňazí sme zaplatili vstup na diskotéku a pretancovali sme zvyšok noci.Zničená a zmorená som sa konečne doplazila do vytúženej postele.
Vstávanie na druhý deň bolo zlatým klincom programu, ktorý nás utvrdil v tom, že piť je zlé, ale byť s kamarátmi a užívať si mladosť je viac než zábavné.






