Paraoxne, teploty na severe Slovenska sa šplhajú k 10 °C a nič, okrem zasnežených vrcholov kopcov nepripomína prítomnosť zimného obdobia. Proces kompostovania v domácich kompostéroch v tomto netradične teplom zimnom období teda v pohode môžeme prirovnať ku kompostovaniu na jeseň. Aeróbne baktérie, dážďovky a pôdne organizmy tak nie sú zalezené pred chladom nikde hlboko v komposte, ale vychutnávajú si to čo im príroda aktuálne počasie ponúka.
S rodinou obývame 3 izbový byt bez záhradky na jednom zo sídlisk v srdci Slovenska. Bioodpad triedime aj napriek tomu, že sa z bytoviek u nás zatiaľ netriedi, ale odnášame ho približne raz týždenne do kompostéru k našim rodičom v inej mestskej časti (kde sa bioodpad triedi podľa stanoveného rozpisu odpadárskej spoločnosti v plastových vreciach). V domácnosti sa snažíme poctivo triediť „nielen“ bioodpad, a poviem Vám, kôš v našej kuchyni je nielen prázdnejší, ale hlavne menej je ho cítiť.
Zo začiatku to bol naozaj boj :), prehovoriť moju manželku, aby sme bioodpad jednoducho separovali do osobitného koša, ale aj moje hrabanie sa v koši a vyťahovanie zvyškov biomateríálu jednoducho presvedčilo aj moju drahú polovičku, aby sa naučila rozlišovať koše.
Ani mne sa nechce utekať ku kompostéru doslova s každou šupkou. Pritom, aj keď by som mal záhradu hneď za domom, robil by som to rovnako ako keď bývam v paneláku. Trochu pohodlia je predsa len treba obetovať, hlavne keď sa jedná o kvalitný biologický materiál, ktorý úplne zbytočne končí niekde na skládkach odpadov a vzniká z neho skládkový plyn resp. skládková odpadová voda. Predchádzajme tomu!!!
V zimnom období nám prevláda biologický materiál z domácnosti a to hlavne z kuchyne. Je dobré, pokiaľ si v kuchyni umiestnime kompostovací kôš, my ho máme v kuchyni pod drezom. Do takejto nádobky môžeme vhadzovať náš bioodpad na voľno, prípadne na ich výstelku môžeme použiť aj škrobové, či papierové vrecká na kompostovanie, ktoré sa Vám v kompostéri časom skompostujú.
Aj mikroorganizmy vo Vašom komposte potrebujú aj v zime príjem „vyváženej potravy“, a preto nepohrdnú pochutinami ako sú zvyšky zo zeleniny a ovocia, kávové usadeniny, čajové vrecúška, podrvené škrupiny z vajec, trus z králikov a kurčiat, kuchynské papierové utierky, odumreté stonky a listy z izbových rastlín, izbové rastliny aj s celým koreňovým systémom atď.
Pripomeniem len, že trus mäsožravých zvierat, obsah z vysávačov a uhoľný popol by som do kompostu nedával. Pre zimné obdobie je príznačné väčšie množstvo popola, ktorý - ak je čistý drevný - je tiež vhodný do kompostu, ale v rozumnej miere. Časť popola sa môže aplikovať aj priamo na záhrade.
V kompostéri na záhrade u rodičov prebieha kompostovanie tiež v mojej réžií. Samozrejme že celý proces kompostovania sa snažím robiť v duchu miešania dužinatých zelených a dusíkatých materiálov so suchými hnedými uhlíkatými. Znie to možno nepredstaviteľne, ale pred zimou si vytvorím zásobu (jedná sa o jedno vcšie vrece) odrezkov z konárikov, prípadne drevnej štiepky, lístia a v zime ich po troške pridávam k odpadu z kuchyne.
Nakoľko aj v zime potrebujú baktérie a organizmy k svojej aktivite kyslík, je dôležité dodať im ho v dostatočnej miere bez toho, aby sme im ublížili. Najlepší spôsob ako tak urobiť bez nutnosti úplného prekopania kompostu, samozrejme hlavne počas mínusových teplôt, je použiť dlhý kovový predmet (rovný, alebo špirálovite zatočený). Takýmto spôsobom dostaneme kyslík dovnútra kompostu a to bez toho, aby sme mikroorganizmy žijúce v ňom vystavovali prudkým zmenám teploty.
