Po celej Orave rastú hotely a obchodné domy ako huby po daždi. Obklopujú sa veľkými, nevkusnými sivými parkoviskami (parkoviská sú tu naozaj ako všade inde). Ešte predminulú jeseň boli prechádzky po pobreží námestovského "bazénu" - časti Oravskej priehrady - veľmi obľúbené. Študenti, zamilované páriky, či rodiny s deťmi sa často prechádzali popod stromy, mohli sa obhadzovať ich žltými listami a obdivovať krásy kúska prírody v meste. I ja som to robievala, a to veľmi rada. A dnes? Na mieste pekného pásma stromov stojí ďalšie parkovisko. Takže ak ste ešte nedávno, čakajúc na autobus, mali výhľad na stromy a hory v pozadí, dnes sa vám na obdiv ponúka súvislá betónová plocha: rozľahlé nástupište, cesta, 2 parkoviská a veľký obchodný dom, ku ktorému tieto parkoviská patria.
Pred pár rokmi sa v Námestove začalo budovať niečo ako turistické centrum - na pobreží Priehrady, hneď vedľa amfiteátra, vyrástli hotely, kaviarne a bary. Kedysi som sa cestou domov dívavala na vodnú plochu, lesknúcu sa v slnku (zmietanú búrkou atakďalej), dnes si idem oči vyočiť na tomto úchvatnom betónovom komplexe.
No tento fakt sa netýka iba miest. Je prekvapujúce, že pílami sa siaha aj na tie najkrajšie a najstaršie stromy, akými určite sú tie rastúce na bobrovskej kalvárii. Alebo ďalší výrub - niekoľo kilometrov sa tiahnúceho lesného pásma na Hornej Orave.
Ide tu, samozrejme, o pokrok, o zveľaďovanie a modernizáciu našich miest i obcí. V mnohých smeroch tieto úpravy zjednodušujú život obyvateľov. Zásahy človeka do prírody v tomto kraji našťastie ešte nie sú veľmi viditeľné. Krajina si uchováva svoj osobitý ráz a ešte stále v nej možno nájsť to, čo nikde inde - krásnu a nepoškvrnenú prírodu. Nerada by som sa ale raz pristihla pri tom, ako kvôli jednému stromu utekám niekoľko kilometrov za dedinu.
