Na Parížsku sa dostanem tak raz, dvakrát do roka, a to určite nie kvôli nákupom. Dôvod je prostý - do obchodu, v ktorého výklade nemajú cenovky, radšej ani nevstupujem. Viem, že pohľad na ne v regáloch by ma dostával do pomykova. A pohľad predavačiek typu "pff, táto socka si to asi nemôže dovoliť" mi fakt nechýba.
Ale nie o tom som chcel, ale o módnych trendoch. Keď niekto vyvalí sto litrov za kabelku od lujza vitóna, predpokladal by som, že si ju nekupuje na jednu sezónu. Takže móda, nemóda, lujza treba trochu vynosiť.
A zoberme si niekoho, kto nekupuje zrovna na Parížskej, ale na nejakej tržnici (názov dať neviem, ja som bol naposledy na tržnici na Miletičke ešte v deväťdesiatom siedmom kupovať nejakú mrkvu a petržlen). Za vitóna, gučiho či iného exota vycáluje pár stovák. A za tú cenu ho s kľudným svedomím vynosí aj za rok. Veď dlhšie asi takýto šmejd ani nevydrží. Ale...no a čo? Budúci rok si ho kúpi opäť, a to z novej kolekcie. Za pár šupov bude stále in. A ten "chudák" z Parížskej bude už na budúci rok absolútne out.
Ono vôbec, s tým značkovým tovarom je to v dnešnom globálnom svete celkom zložité. Či už ide o adidas alebo adadis (alebo ako to zvyknú trhovníci občas nazývať - ak si teda ešte s týmto vôbec lámu hlavu), v obidvoch prípadoch je ten kus textilu ušitý v Číne, alebo v Indonézii, alebo v Malajzii. Priznávam bez mučenia, že ja si svoje najki kupujem v značkovom obchode. Zároveň ale pripúšťam, že asi by som ho ťažko rozoznal od trochu kvalitnejšieho falzifikátu.
Ako "kapitalisticky" zmýšlajúci človek som však samozrejme proti priživovaní sa na cudzej značke a čierny trh mi je tak akosi proti srsti. Ale napríklad jeden pomerne známy český publicista to vidí ináč.
Citujem: "Pokiaľ ide o obchodníkov, predajom falzifikátov nepoškodzujú zákazníka. Colníci teda, pri svojich raziách na tržniciach, nečinia tak kvôli nám, ktorí výhodne nakupujeme, ale v záujme vlastníkov značiek. Štát sa z našich daní stará o úspešný biznis nadnárodných firiem". No, já ti nevím, Ivane. Nech toho huleni.
