Zase má nebo o anjela viac

Písmo: A- | A+

Plačem.... Som chlap a neviem si pomôcť.. Nepýtam sa prečo. Môj mozog prestal takéto otázky dávať už dávnejšie. Nepochopím tento krutý svet a paródiu s názvom život. Nepochopím to, prečo jednému je dané a druhému vezmú aj to málo čo má. Asi priveľa rozmýšľam. Ale inak to nejde. Začínam sa pozerať na svet trochu inak.. Život, ty hajzeľ, už si spokojný. Tak málo ti stačí ku šťastiu ???

Plačem....

Som chlap a je mi to jedno.

Mladá krásna baba s očami ako nebo a s úsmevom na tvári dnes dala svetu zbohom. Leukémia – ty nenažratá leukémia. Opäť si bola hladná ???

Fakt sa pred tebou nedá skryť ???

Pätnásťročná modelka prestala vzdorovať. Dala zbohom rodičom, priateľom, známym..

A odišla.

Dievčatko, ktoré malo všetko pred sebou, otcova princezná a mamin anjel odletel...

Tam kde ho nemôže nik navštíviť.

Dievčatko ktoré vlastnoručne ušilo vankúšiky onkologickým deťom... ešte aj vo svojom trápení myslelo na iných...

Dominika, dnes sa pozerám na ten vankúšik a ďakujem osudu, že som ťa mohol spoznať.. Stretli sme sa kedysi v onkologickej ambulancii v Bratislave. Aj vtedy si sa na nás usmievala... Keby som bol vedel...

Ako povedala tvoja mama, že bola pre ňu pocta byť tvojou mamou, tak aj pre mňa je pocta, že som ťa poznal.. aj keď krátko.

Máme doma kúsok z teba, kus tvojej lásky a vždy keď sa naň pozriem bude mi pripomínať, že mám v nebi známosť... a to nie hocijakú.

ALE HNEĎ ANJELA..

Zbohom.

Skryť Zatvoriť reklamu