Takmer úplne sa vytratila systémovosť. Chýba kontinuita i úcta k tradícii. Je mi jasné, že bez zmien sa žiť nedá, ale prečo zmeny (pseudoreformy) k horšiemu?
Zo starej dobrej Slovenskej národnej rady (z jazykového hľadiska) sa stala Národná rada Slovenskej republiky. Zo Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie sa má stať Rozhlas a televízia Slovenska (alebo dokonca Rozhlas a Televízia Slovenska?!). Človeku, ktorý má cit pre svoj rodný slovenský jazyk, vlasy dupkom vstávajú. O tom, čo chystaná zmena prinesie z pohľadu fungovania dotknutých verejnoprávnych médií (radšej) nehovorím.
Už len čakám, že nejaký ďalší ambiciózny papaláš príde s návrhom zlúčiť trebárs Slovenskú národnú galériu a Slovenské národné divadlo. A stavím sa, že súčasťou návrhu bude aj nový názov (ako inak): Galéria a divadlo Slovenska. Bože, ochráň nás pred takýmito reformátormi!
Poznámka: Ak vás článok zaujal, navštívte moju stránku PRIESTORnet (http://www.priestornet.com/), zameranú na glosovanie spoločenského diania.
