O tom, že ide o dosť vplyvné sily či skupiny svedčí tiež to, že sa im postupne darí spracovávať a obracať verejnú mienku obyvateľov nášho kontinentu vo svoj prospech. Pri presadzovaní svojich záujmov pritom neváhajú použiť aj nie celkom čisté metódy. Jednou z nich je skreslené a tendenčné informovanie verejnosti. V tejto súvislosti je príznačný spôsob, akým väčšina masmédií prezentovala nedávnu pápežovu návštevu Turecka.Informačné agentúry okamžite a s nádychom senzačnosti i akéhosi zadosťučinenia referovali o vyhlásení tureckého premiéra, podľa ktorého pápež podporuje vstup tohto štátu do EÚ – vyplynulo to vraj z ich vzájomného rozhovoru. Ale následné vyhlásenie druhej strany zostalo takmer nepovšimnuté: hovorca Svätej stolice vysvetlil, že pápež hovoril o potrebe dialógu a zblíženia sa Turecka s Európou. Rozlíšil teda Európu a Európsku úniu. A hovoril o spolupráci, nie o zlúčení!Demograficky i duchovne odumierajúci starý kontinent nemôže nebrať na vedomie svojho pomerne veľkého suseda. Vzájomná komunikácia je nanajvýš žiaduca. Ale prijatie Turecka do Únie by uškodilo celej Európe, bolo by ďalším krokom k samozničeniu európskej civilizácie.
Turecko do Európskej únie?
V Európe sú sily, ktorým, zdá sa, veľmi záleží na začlenení Turecka do Európskej únie. Chcú teda odstrániť, ktovie prečo, všetky hranice medzi dvoma tak rozdielnymi svetmi. Akoby si neuvedomovali zradnosť takéhoto kroku.