Niekto sa nám snaží (ešte stále) nahovoriť, že život na dlh je normálny. A presviedča nás o potrebe stále väčšej liberalizácie trhového prostredia. Napohľad prepracovanými a bezchybnými teóriami sa zakrýva pravda a všadeprítomná reklama roztáča špirálu konzumu. Ale jednoduché počty platili, platia a budú platiť – ani tá najprešpekulovanejšia ekonomická teória nedokáže zvrátiť pravidlá malej násobilky.Ľudia vo veľkom nakupujú, konzumujú, tvoria odpad. Aby si to mohli dovoliť, pracujú (mnohí) od svitu do mrku; zarábajú, no ešte viac míňajú, zadlžujú sa. Pôžičky a debetný výber hotovosti sa stali súčasťou nášho životného štýlu. Banky financujú pochybné megalomanské projekty, napríklad výstavbu luxusných bytov a drahých viacfunkčných budov, ktoré zostávajú z veľkej časti nevyužité – veď koľkí majú desaťtisíce na prenájom alebo milióny na kúpu?!Rozmáhajú sa špekulatívne finančné operácie, peniaze sa dookola požičiavajú, prepierajú a po účtovníckych trikoch presúvajú a (pre niekoho zdanlivo, pre niekoho naozaj) množia. Ale matematika nepustí a zdravý sedliacky rozum napovedá, že takto to donekonečna fungovať nemôže. Účet raz bude musieť niekto zaplatiť. Pravda, vždy sa nájdu takí, čo na kríze či akejkoľvek inej pohrome zarobia. Aj tentoraz budú asi účet platiť tí chudobnejší a menšina bohatých a bezcharakterných bude ešte bohatšia.Dozrel čas na vážnu úvahu a hľadanie zodpovedného riešenia. Je zrejmé, že hospodárska kríza je vo svojej podstate krízou etických hodnôt – aj tu, tak ako napokon v každej oblasti života, je prvoradá a najdôležitejšia morálka. Nekontrolovaná túžba po bohatstve spôsobila už veľa zla. Netreba však strácať nádej, lebo v každej kríze je skrytý zárodok obrody.
Finančná kríza a honba za mamonou
Terajšia finančná a hospodárska kríza je logickým dôsledkom nemorálneho konania v ekonomickej sfére i v ostatných oblastiach spoločenského života.