Písmo:
A-
|
A+
Keď šoférujem a dodržiavam pritom predpisy, pripadám si neraz ako z iného sveta. Väčšina vodičov ma predbieha, niektorí trúbia, blikajú, klopkajú si významne na čelo, aby mi dali najavo, že som podľa nich posledný chudák. Stalo sa mi aj to, že pri jazde mimo obce najväčšou dovolenou rýchlosťou, teda primeranej a vôbec nie pomalej, sa ku mne zozadu prirútilo auto; jeho vodič sa na mňa doslova natlačil a agresívnym spôsobom jazdy si neoprávnene vynucoval uvoľnenie cesty.Je to zarážajúce a smutné. O to smutnejšie, že popri cestách vidieť stále viac krížov – pamätníkov ľudských tragédií (z iného hľadiska sú to pamätníky ľudskej obmedzenosti a arogancie). Pýtam sa: takto dopadneme? Vinní aj nevinní?
