Akokoľvek nás to môže mrzieť, najkrajšie sviatky roka sa z istého hľadiska stali kšeftárskou záležitosťou. Platí to asi všade navôkol, ale poviem typický príklad zo svojho okolia. Pred neďalekým obchodným domom zvyknú postaviť vianočný stromček už prvého decembra. Ziskuchtivcov zrejme nezaujíma, že v tom čase sa ešte len začína advent – čas stíšenia, príprav a očakávania. Obchodníci majú predsa svoje priority, svoje videnie sveta, pre nich sa Vianoce začínajú už niekedy v novembri a končia sa na Štedrý večer (potom už nikto darčeky nekupuje). Chápem, len keby svoje záujmy a ponuky nevnucovali nasilu, až do omrzenia. Predajcovia všetkých kalibrov sa stali novými koledníkmi nového veku: ohlasujú nám zvesť o príchode peňazí (do ich mešcov)…Ešteže v každom z nás zostáva čosi z detstva! To nám nedovolí celkom spochabieť a zabudnúť na pravý význam Vianoc, na ich čaro, ktoré sa nedá kúpiť. Lebo tieto sviatky patria predovšetkým ľuďom s dušou dieťaťa, očakávajúcim v radostnom chvení príchod toho, kto má znova prísť.
Sviatky klopú na dvere
Reklamné letáky, ktoré nachádzam v poštovej schránke, mi už dobré dva týždne pripomínajú to, čo samozrejme viem, že sa blížia Vianoce.