Vysťahovalectvo ako problém

Vysťahovalectvo bolo, aspoň doteraz, hádam vždy a všade vnímané negatívne: či už šlo o odchod za prácou alebo odchod z politických, náboženských či svetonázorových dôvodov. Potvrdzujú to takmer bez výnimky učebnice dejepisu a ďalšie spoločenskovedné publikácie. Masová emigrácia svedčí o niečom zhnitom v štáte, z ktorého ľudia odchádzajú, resp. utekajú.V poslednom čase však u nás sledujem podivný jav. Ľudia stále viac schvaľujú a odobrujú odchod do cudziny (bez návratu), považujú to za niečo prirodzené ba osožné, či dokonca vítané – akoby si neuvedomovali prevažujúce negatíva. Odhliadnuc od ľudí s túlavou krvou, je predsa pre človeka šťastím, keď nájde dobré podmienky pre život vo svojej domovine. A keď tie dobré podmienky musí hľadať inde, ide o problém vyžadujúci si pozornosť.V súvislosti s tým mi vyvstáva niekoľko otázok. Prečo naši ľudia stále vo väčšom počte odchádzajú do zahraničia? Je na Slovensku tak zle? Alebo to má korene skôr v prílišnej náročnosti a neochote či neschopnosti uskromniť sa? Tak či onak, myslím, že je to otázka nielen ekonomická, ale aj etická.