Omrvinka do vianočného mlyna

Otec nebol žiaden superman, ale bol môj. Bol technicky vzdelaný, ale či už skúsenosťami alebo vedome odmietal odborné zdôvodnenia starostlivosti o svoje telo. Ako to, že svoje nohy prirodzene povýšil na prvý stupienok svojho osobného záujmu?Spomínam si aj na svoju matku. Bol medzi nami značný odstup prameniaci z jej úsilia vidieť ma zaradenú podľa jej predstáv. Jedinou chvíľou, kedy bola ochotná pripustiť moju životnú opodstatnenosť bola tá, keď som jej masírovala nohy. Pekne od priehlavkov, cez šľachy na nárte a hlavne prsty. Jeden po druhom, jemne vytáčať, prejsť každým kĺbikom. To milovala. Ozaj, čo je na tých nohách také zaujímavé?Väčšina iste bude súhlasiť s tým, že nohy sú nástrojom našej nezávislosti. Môžeme chodiť, stáť na vlastných nohách a udržovať rovnováhu. Môžeme odísť z domu, ale sa aj vrátiť. Aj kedysi, keď pútnik prišiel na nejaké miesto, prvým prejavom pohostinnosti bola starostlivosť o jeho nohy. A inak nohy sú vraj druhým, najviac namáhaným a opotrebovaným orgánom.Mám dobrý pocit z toho, že moji rodičia zostali celý život spolu, hoci z pohľadu nezainteresovaného pozorovateľa nebolo ich spolužitie vždy ukážkové. Možno k tomu prispela aj tá dotyková stimulácia nôh. A som rada, že si tento článok nikdy neprečítajú, lebo by asi nikdy nepochopili, o čom to tu v tomto vianočnom mlyne meliem.Prajem všetkým blogerom a čitateľom príjemné prežitie vianočných sviatkov a veľa optimizmu v Novom roku.