Marta Martinkovičová
"Voláš sa predsa Leo.
Daj mi tú svoju kravatu. Ja ti dám za ňu svoju. Pripomína mi celú moju mladosť. Je to dostihová kravata. A tu dostihy nebývajú. Nepotrebuješ ju. Nože mi ju daj. Ja ju potrebujem. Hladkal som ho po chrbte a rozprával som mu, aký je výnimočný človek a akú vynikajúcu hru napísal. No i tak mi nechcel dať svoju kravatu. Napokon som mu ju musel vziať násilím. Julle mi pomohol, lebo mladý muž bol silnejší, ako som predpokladal. Rozbili sme dva poháre, ...."
