Ten pán bol veľmi pekný, ale nemal výraz. Aj dcérka bola pekná. Obaja mali veľmi bledú pleť a čierne kučeravé vlasy. Oblečení ako z reklamy. Vo vytržení nad ich zjavom som sa snažila, aby výťah neodišiel. Omylom som však začala opakovane stláčať tlačidlo zavrieť dvere. Pekný pán bol práve medzi dverami, ktoré začali na neho opakovane dorážať. A vtedy ten pekný pán pri každom náraze dverí vykríkol: „Do p..e! Do p..e! Do p..e!“. Podotýkam stále bez výzoru. Tvár nevyjadrovala nič, ani hnev, ani zúrivosť, nehovoriac o tom, že na mňa sa ani nepozrel. Ustúpila som dozadu, on konečne nastúpil a výťah sa pohol. Pekný pán položil ruku na hlávku malej dcérky a jemne ju hladkal. Ten výjav bol taký zvláštny, že som sa neodvážila ani ospravedlniť, aby som ich nerušila. Bola som rada, že som vystúpila. Bolo to také divné ...
29. nov 2008 o 18:45
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 210x
Bolo to také divné ...
Nastúpila som do výťahu a zrazu som počula nejaké hlasy. Nechcela som zdrhnúť, hoci som mala chuť to urobiť. Čo ak sa chce niekto odviezť? A veru tak bolo. Spoza steny sa vynoril jeden pán s dcérkou a zamieril najskôr ku schránkam. Videla som ich len zozadu. Pán pomaly odomkol schránku a zasa pomaly vyberal jej obsah. Malá dcérka stále pri ňom. A potom sa obaja otočili.
Marta Martinkovičová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
