Na chlapcovi ma zaujali jeho oči. Zračila sa v nich zmes radosti a nádeje, znásobená milým úsmevom. Uvažovala som ako to asi bolo. Možno obraz visel v spálni rodičov a pozlátený rám korodoval súčasne s pribúdajúcim vekom chlapčaťa. Chlapecnarástol a zmužnel. Bol sebavedomý ako Andersenov smrek, ktorý vyťali a on sanádejal, že sa vráti do lesa. Aj chlapec-muž žil vždy s nádejou. Očami pozorovalhladinu morí, panorámu hôr, tmavý asfalt vozoviek, či svojho psa Boba. No najviacsa vyžíval, keď fičal na motorke, vlasy mu viali a v ohlušujúcom reve motoramohol nemyslieť na svoje oči. Vnoril sa do hustého zeleného mraku a cítil zničujúci tlak na zrakový nerv očnej gule. Chlapec-muž pridáva adrenalín. I keď je drsný, má rád kvety. Dokedy ich ešte bude vidieť?Zo zamyslenia ma vytrhol hrmot smetiarskeho auta. Už odchádzalo.
7. júl 2008 o 20:42
Páči sa: 0x
Prečítané: 892x
Chlapec s kurčaťom
Opieral sa o kontajner a pozeral sa na mňa. Vyhodený obraz, nechaný napospas niekomu, komu by sa možno hodil. Nebol to žiadny Lautrec, ale obyčajná fotka malého chlapca. Čupel a v náručí zvieral kurča. Nie také žltučké veľkonočné, ale trocha väčšie strakaté, snáď nádejného brojlera.
Marta Martinkovičová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
