Volajú ma pani Papieriková

Aj o zlato sa však treba starať a môj prirodzený inštinkt mi prikazoval každú informáciu prijať a spracovať. Iste ste už napnutí, že o aké údaje vlastne išlo, keď sa tu tak o tom rozpisujem. Nič z NASA. Boli to obyčajné úlohy a termíny, ktoré mňa a moju rodinu čakali v najbližšej dobe alebo aj potom.Lahôdkou boli zákony, ktoré som si v predstihu odchytávala už v pripomienkovom konaní a ako módny návrhár som hľadala modelky, ktorým sa hodili k postave. Primixovala som si teda vlastne aj starostlivosť o informácie pre spolupracovníkov a pomaly aj pre okoloidúcich.V čom bol teda problém? Správne tušíte, že to bolo časovo náročné. Neviem, ako torobia iní, no ja som údaje na papierikoch sústavne kontrolovala, vyraďovala,aktualizovala, vymieňala a popritom ma čakalo ešte veľa práce so zaradením nových.Mala som určené hlavné a vedľajšie úlohy, prvoradé a druhoradé, úlohy pracovné,študijné, súkromné ... atď. Čerešničkou na šľahačke bola samostatná trieda SOS,ktorú som praktizovala v čase ohrozenia. Vtedy som čerpala z národohospodárskych rezerv a v predstavách som sa pohybovala na mojej pomyselnej informačnej mape,aby som si vizuálne sprítomnila nejaký zabudnutý termín. No i tak moje ťažkostinadobúdali niekedy obludné rozmery. Vzhľadom k mojej rozsiahlej agende minepomáhali ani narýchlo vytvorené rôzne jednoúrovňové i viacúrovňovémnemotechnické pomôcky. Je však pravdou, že som nevyužila bežne dostupnépočítačové programy, pripomienky do mobilu alebo do kalendára. Nebolo by to všakono. Papierikoví ľudia potrebujú zásadne papieriky. Ibaže postupom času som sanevedela bez aktualizovaného papierikového kosmodisku zaobísť. Občas som to predýchala bez újmy, občas to prasklo, no stále mi ten deficit vŕta v podvedomíako červík v hruške.Teraz nastala chvíľa, že ja sama a dobrovoľne chcem dať zbohom paierikovým zbraniam. Len musím objaviť nejaký bezbolestný spôsob ako sa zbaviť mojej informačnej zbernice! Vyrieši to môj blog?