Koľko rokov ste mali, keď ste začínali s basketbalom a ako ste sa k nemu dostali?
S basketbalom som začínala, keď som mala asi 9 rokov. Priviedli ma k nemu rodičia, pretože ma chceli odmalička viesť k športu. Najprv som chcela robiť volejbal, ale do prípravky už ďalšie dievčatá nebrali, keďže ich bolo veľa. Mamka teda našla basketbal, u ktorého som nakoniec zostala.
Čo Vás na basketbale baví najviac a čo rozhodlo že ste si vybrala tento šport?
Na basketbale ma najviac baví kolektív, tí ľudia okolo a tá atmosféra. Nedokázala by som robiť nejaký individuálny šport a sama sa motivovať. Lepšie sa cítim v kolektíve.
Od začiatkov v Ústí nad Labem ste prešli viacerými klubmi, ako ste vnímali tieto zmeny a čo bolo pre Vás najťažšie?
Najťažší prestup bol z Ústí do Sparty Prahy. Vtedy som mal pätnásť rokov a nebola som na to úplne pripravená. Bola to prvá samostatná skúsenosť, žiť bez rodičov a na internáte, ale veľmi mi to pomohla, dokázala som sa osamostatniť. Následný prestup do USK už bol ľahší, vyznala som sa v Prahe a poznala som okolie, avšak po basketbalovej stránke to bolo niečo iné. Tréningový proces bol iný a navyše sme mali v družstve aj cudzinky.
Ako na Vás vplývali staršie a skúsenejšie spoluhráčky, pomáhali Vám v začiatkoch, alebo si Vás skôr doberali?
Veľmi mi pomohli cudzinky, keďže dovtedy som tak dobre po anglicky nevedela, alebo som sa hanbila rozprávať a oni sa s nami veľa rozprávali, chodili s nami von a tak nás naučili dobre po anglicky. Z tých skúsenejších mi veľa pomáhali Markéta Bednářová a Jana Lichnerová. Napríklad po tréningoch s nami mladšími ostávali v hale a robili s nami rôzne cvičenia a radili nám. Samozrejme ako najmladšie sme museli nosiť na tréningy všetkým vody, ale to je tak všade.
Stíhali ste popri plnom basketbalovom nasadení aj školu?
Strednú školu som si urobila v Prahe, takže maturitu mám a potom som sa prihlásila na humanitné štúdia. Popri tréningoch a zápasoch som to nestíhala a tak som sa ďalší rok prihlásila na filozofiu, ale opäť som to nestíhala a tak som sa prihlásila na ekonomickú a tam stále študujem, avšak externou formou.
Reprezentovať Českú Republiku je pre mňa veľká česť
Od mládežníckych reprezentácií až dodnes pravidelne reprezentujete Českú Republiku na európskych vrcholových podujatiach. Je pre Vás možnosť reprezentovať stále česť, alebo skôr povinnosť?
Je to pre mňa rozhodne česť a vždy sa na „repre“ veľmi teším. Stretne sa tam dobrá partia a určite je to taká zmenu od trénovania v klube. Iní ľudia a profesionálny basketbal.
Pravidelne sa konfrontujete s najlepšími európskymi hráčkami, aký je podľa Vás rozdiel medzi európskym basketbalom a českou ŽBL?
Vo svete je momentálne basketbal oveľa rýchlejší ako kedysi. Je dynamický a ide tam viac o silu ako kedysi, keď sa hrávalo viac na chytrosť. Teraz je to viac o dôraze a dynamike. Myslím si, že v Čechách chýba viac dynamických hráčok.
Po vyhratom semifinále nad Austráliou, som sa cítila ako vo sne
V roku 2010 ste sa nominovali do družstva na majstrovstvá sveta, ktoré sa zhodou okolností konali v Čechách. Pomáhala Vám domáca atmosféra a fanúšikovia?
Veľmi! V Čechách sa na ženský basketbal až toľko nechodí a tam sme mali vždy vypredané a ľudia naozaj fandili. Pomáhalo nám to.
Na ktorý moment tohto šampionátu spomínate najradšej?
Určite na koniec semifinálového zápasu s Austráliou, to bol ako sen. Nikto nečakal, že by sme mohli vyhrať a my sme to dokázali vybojovať. Boli sme veľmi nahecované a po každom koši sme sa tešili a skákali, úplne sme to prežívali. Po klaksóne sme naskákali na jednu kopu a prevládala obrovská radosť.
V družstve ste boli obklopená najlepšími českými hráčkami, čo ste si od nich zobrala?
Veľmi ma bavilo hrávať a trénovať s Hankou Horákovou, bola to pre mňa veľká skúsenosť. Ona dokáže veľmi dobre predvídať a mňa bavilo ju len sledovať na ihrisku, dokáže perfektne odhadnúť situáciu a v tomto mi aj veľa poradila.
Vo finále proti USA ste dokonca nastúpili na viac ako 20 minút a nastrieľala 11 bodov, čo bola pre Vás určite veľká šanca, počítali ste s takouto dávkou minút práve vo finále?
S tým som nerátala, ale na začiatku zápasu sa zranila Jana Veselá a tréner ju potreboval nahradiť vysokým krídlom a tak mi dal šancu. Bola to pre mňa veľká príležitosť, na druhej strane to bolo aj ťažké, pretože USA malo družstvo na inej úrovni a mali celý káder veľmi silný.
Do Brna ma zlákala možnosť veľa hrávať a nebrať potrebné skúsenosti
Po sezóne 2010/2011 ste prestúpili do družstva Frisco IMOS Brno, čo bolo dôvodom tohto prestupu?
V USK mi skončila zmluva a pretože bola pre mňa škola prioritná, chcela som ešte rok ostať v Čechách, kým si nedokončím bakalára. Zavolali mi z Brna a keďže ich rozpočet bol nižší ako predošlé roky, družstvo nemalo byť plné hviezd, čo pre mňa znamenalo veľa minút a možnosť sa vyhrať, čo znamenalo dobrú príležitosť.
Túto sezónu hrávate pravidelne celé zápasy, často aj bez striedania. V hre na Vás leží veľká zodpovednosť, ako vnímate túto zmenu oproti minulým sezónam?
Myslím, že si na to ešte stále zvykám. Vôbec celkovo hráčky, ktoré tento rok hrávajú veľa neboli zvyknuté družstvo ťahať, čo je na nás určite aj poznať. Ale je to výborná skúsenosť a je pre nás dobré mať väčšie balíky minút, ako hrávať len v nejakých ľahších zápasoch.
V tohtoročnej euroligovej sezóne sa Brno nezvykle umiestnilo na poslednom mieste v C-skupine, čo muselo byť po úspechoch z minulých sezón určite sklamaním. V čom vidíte hlavný dôvod tohto neúspechu?
Minulé roky tu boli úplne iné hráčky. Tréneri mali k dispozícií osem úplne vyrovnaných hráčok, Češiek aj cudziniek, ktoré tie zápasy odtiahli a mali na to potrebné skúsenosti. Teraz je družstvo poskladané úplne inak, je tu 8 mladých hráčok, ktoré ešte nie sú pre túto európsku úroveň dostatočne vyhraté.
Brno ako mesto ma očarilo. Malé, ale milé.
V českej ŽBL ste jednou z najlepších strelkýň ligy a v doskokových štatistikách tiež figurujete na predných miestach. Sú pre Vás tieto individuálne štatistiky smerodajné?
Ja to veľmi nesledujem, akurát nedávno mi to niekto hovoril, takže o tom viem, ale oveľa viac by ma potešilo, keby že sa nám darí vyhrávať niektoré ťažké zápasy, ktoré sme v poslednej dobe prehrali.
Ako sa Vám páči Brno ako mesto?
Brno sa mi veľmi páči. Sú tu veľmi milí ľudia a vyhovuje mi, ako je to tu oproti Prahe malé. Všade, kam potrebujem sa dostanem pešo, minimálne do centra mesta. Aj keď raz, ešte na začiatku sezóny, som so sestrou išla pešo z jedného koncertu a stratili sme sa. Nakoniec nám poradili cestu policajti a po pár hodinách sme s boľavými nohami prišli až domov.
Tereza Pecková (narodená 10.7. 1987 v Ústí nad Labem). Česká basketbalová reprezentantka - post krídlo, výška 187 cm. Kariéra: do roku 2003 BK Skřivánek Ústí nad Labem, 2003-2005 BCL Sparta Praha, 2005-2011 ZVVZ USK Praha, od roku 2011 BK Frisco Brno.
