Predpokladajme, že Svedkovia Jehovovi, bez toho, aby som ich nejako urážal, museli splniť podmienku 20.000 členov na to, aby boli na Slovensku uznaní ako registrovaná cirkev s nárokom na príspevky od štátu. Skutočnosť, že Svedkovia Jehovovi sa tejto možnosti vzdali tu nie je podstatná. A teraz si predstavme, že ak každého svojho člena, kvôli snahe o akvizíciu nových členov, teda o akúsi “evanjelizáciu” začlenia do svojich štruktúr ako duchovných, ktorými by za okolností, ktoré si určuje iba sama cirkev, mohli byť, mali by dnes 20.000 duchovných s plným nárokom na príspevok od štátu! Nepríde Vám to choré až zvrátené? Že sa tak nestalo? Nuž, chvála Bohu.
Vzhľadom k mojim hodnotám si vážim, že aj na Slovensku existujú cirkvi, ktoré sa nepriživujú na systéme, ale sami financujú svoje aktivity či už svojpomocne, alebo za pomoci sponzorov.
Zo štátneho koláča si najviac odkrajuje žiaľ práve Rímsko-katolícka cirkev. Prečo žiaľ? Nuž, možno aj preto, lebo sa vzhľadom na kresťanské hodnoty cítim byť trochu oklamaný ako člen tohoto spoločenstva - veriaci katolík. Nemám pocit, že by RKC musela byť financovaná štátom, ktorý je rok čo rok s rozpočtom v deficite a chýbajú mu peniaze na miestach oveľa potrebnejších. Nie, že by som svoju vieru a spásu svojej duše pokladal za nepodstatnú. Som však presvedčený o tom, že rovnako dobre, ak nie oveľa lepšie, by mohla táto cirkev fungovať z príspevkov svojich členov a sponzorov, ako to robia aj iné cirkvi. Možno by sa zmenila štruktúra fungovania a rovnako aj efektivita. Tá istá muzika by sa dala urobiť za oveľa nižšie náklady, lebo, povedzme si pravdu, v cirkvi sú prvoradí veriaci! Či?
Moja teta, roduverná katolíčka a hlboko veriaca osoba, ktorá bude mať tento rok 70 rokov ma veľmi prekvapila pri konfrontácii, ktorej som bol svedkom ešte ako študent, keď vyhlásila: “...nebojte sa my si svojich farárov uživíme aj sami!” Táto osôbka nemala ani vysokú školu, ani nebola prílišná intelektuálka, napriek tomu svojim jednoduchým sedliackym rozumom chápala, že nie je žiaden problém, ak by si cirkev financovali veriaci.
Tým viac ma zaráža, že vidím oheň v očiach ľudí - veriacich z malých dediniek, odhodlaných brániť svojim telom generalizovaný názor svojho biskupa a kňaza, že odluku cirkvi od štátu chcú iba ateisti a iný “antikristi” - nepriatelia cirkvi. Necítim sa ako nepriateľ, naopak, myslím si, že inak nastavené pravidlá a každodenná práca s veriacimi a spolužitie s nimi nie len ako ich duchovní, ale najmä ako ľudia, by našej cirkvi iba prospelo.
