Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Jeseň sa mi derie pod kabát..
dala bodku za letom..
slnko už nieje kamarát..
už nesvieti ani kvetom..
Melanchólia sa rodí z pod zamračených tvárí..
chytila ma za ruku a kráča po mojom boku,
hrdo, ako kráčajú králi..
Už nevidím lastovičky v povetrí,
na tvárach úsmevy ..
a na lúke žlté kvety..
hoci slnko mi neoslepuje zrak..
Kvapky vyklopkávajú serenádu
ako rytmus srdcového tlkotu..
Uspia ma skôr ako rozprávky na dobrú,
koniec otázkam čo ak..
Odpovede sú v mojej tvári..
neprišli tí, ktorých sme čakali..
nestalo sa to, v čo sme dúfali..
a s letom aj posledné nádeje odleteli..
do ďalekých krajín...
Navonok úsmev vyčarím,
vaše oči poteším..
No vnútro ma zožerie skôr,
ako ja zakričím..
aby ste mi prišli na pomoc..
