Tak rýchlo ubehli posledné dni, mesiace..Na jeden nádych a výdych..každé ráno začaté šálkou kávy a teplými raňajkami..Zapísané naveky do bielych listov denníka, ktorý bude každým rokom len žltnúť..tak ako listy každú jeseň..aj túto..Nenápadne a potichu, ešte počas teplých letných dní..len zrazu ich nájdeme na zemi v kopách, nechcené..
Spomienky na všetky miesta, na všetkých ľudí .. navždy uložené vo fotkách, v rôznych priečinkoch s názvami udalostí a dátumom..lebo dnes už máme všetko zaškatuľkované a zoradené podľa časovej chronológie.. A tam niekde si uvedomíme, že čas letí s vetrom o preteky, a nezastavíme ani jedno..a dva roky prázdnin by nám aj tak bolo málo..a že nemôžeme byť na dvoch miestach súčasne..len fotky nám našepkajú, ako nám kedysi dávno, dobre bolo..
Milosrdné lži..pre nás samých, pre naše životy..a pre všetkých ostatných, ktorým to vyhovuje..už nepotrebujem(e)..jednoducho sa zem pohla a veci sa vyriešili, otvorili sa nám oči, srdcia a póry na povrchu nás..aby sme sa nadýchli posledného jesenného slnka tohto roku, aby sme uvideli tých, čo pri nás stáli a tých, čo nás potichu opustili..
A občas sa nám zakrúti hlava, občas sme popletení z obyčajných vecí, ktoré netreba riešiť, len sa jednoducho nadýchnuť a prežiť ich..tak ako prišli, tak ako idú..a nechať ich vyvinúť sa, nechať im široké pole..nech rastú, až vyrastú a my ich budeme chodiť polievať a tešiť sa z nich..lebo je pekné tešiť sa z obyčajných vecí.. keď máte otvorené srdcia..
