Posledné dva týždne..mojej driny a snahy zapamätať si čo najviac informácií ohľadom našich buniek..ako sa množia, ako sa kazia, ako si odovzdávajú informácie ďalej.. Snažím si spomenúť na všetky ťažké skúšky, ktorých som sa bála, a predsa ich zvládla..spomínam na všetky hodené polená, ktoré som aj tak s ľahkosťou preskočila..spomínam na to, ako som nevedela do poslednej chvíle presvedčiť profesorku antropológie, že ja naozaj ovládam biológiu človeka..a už horelo pod zadkom, a tesne pred štátnicami som sa ešte učila na jednu skúšku naviac..bolo naozaj veselo..
Ostávajú dva týždne študentského života..študentského života plného bezstarostných dní.. Môžem povedať, že ma čiastočne vyformoval do dnešnej podoby. A zanechal vo mne stopy,najmä po ľuďoch..a mám občas potrebu sa im ozvať, ako sa majú, kde sú, čo robia, a povedať im, kam som to dotiahla ja..čo je zo mňa..a tešiť sa navzájom..lebo kdesi na začiatku sme sa spolu pozerali do ďalekej budúcnosti a predstavovali si, aké to bude..raz, keď nastane koniec týchto čias..a práve teraz sa to deje, a tí ľudia tu so mnou nie sú..po týchto dvoch týždňoch nastane realita života, neprikreslená, neuľahčená, pracovná..
Posledné dva týždne bývania v byte, v ktorom som strávila 3 roky môjho života..vnímam tieto dni intenzívnejšie, a spomínam..ako sa tu vystriedali ľudia, návyky a zlozvyky..ale je čas dvihnúť kotvu a posunúť sa o nejaký kus ďalej, do hlbších vôd..a je čas pevne uchytiť kormidlo s človekom, ktorí stojí vedľa mňa..
Sú to moje posledné dva týždne starého života..
