Vychádzam z bloku ešteza tmy, pouličná lampa svieti z posledných síl. Prvým nádychom cítim vôňuzimy.Pozriem na rannú oblohu, je celá fialová a pripomína mi to zimu tesnepred snežením. Hneď si v mysli predstavím ako sa snehové vločky valia nazem a ochladzujú mi tvár.
Zbadám obláčik hmly naproti vychádzajúci spozaauta a o sekundu vidím aj jeho majiteľa. Nadýchnem sa ešte raza znova cítim až nezvyčajne čistý vzduch v mojich pľúcach.
Zrazu zacítim na tvári jemnúpavučinu, poslednú pamiatku teplejších dní, usilovnú prácu pavúka, ktorý maurčite nechcel za svoju obeť.
Ľudia na zastávke sa babušiado kabátov , nechávajú si len priestor na pery a na ich obláčiky hmly.Pozriem na zem a zbadám svoje tenisky...nie, niesom ešte pripravená nazimu.
Nastúpim do autobusua pozorujem zaspaté tváre, kruhy pod očami, spiacich ľudí.
A ja mámzačať deň s úsmevom na perách.
