Svet bez princov

  Časy, keď som si prezerala obrázky pekných blonďavých princov v rozprávkových knižkách nadobro pominuli a ja som z knižiek o princoch vyrástla. Že sa čosi zmenilo som si uvedomila asi hneď v prvom ročníku na základnej škole, keď môj spolužiak udrel moju najlepšiu kamarátku po chrbte. Princovia sa predsa bili len s drakmi o srdce svojej milej..ale nebili dievčatá. Vtedy asi nastal hlavný zlom, kedy som pochopila, že v skutočnom svete to bude asi trošku zložitejšie a princovia nebudú čakať na každom kroku. Aký je vlastne svet bez princov???Ja osobne som ešte dlhšiu dobu čakala, či náhodou sa niekde nejaký nezatúlal, nestratil a podobne, a aby som bola ja tá prvá, ktorá ho schmatne. Áno, je to trošku sebecké, ale povedzme si priamo, kto nechce pre seba len to najlepšie?? No princ nechodil. Stretla som pár milých ľudí, ktorí sa na princov bavili, ale neboli to tí skutoční, viete, s bielym koňom, zlatou korunou a modrou krvou. Potom som si uvedomila, ako princovia v reálnom živote chýbajú. Muži udierajú svoje milované manželky, ktorým sľubovali lásku, otcovia sa nevenujú svojím deťom, ktorých splodili z lásky a zväčša aj z vlastnej vôle, milenci nechávajú v posteli svoje milenky, aby utekali za svojimi ženami. Hmm, život bez princov je strašný. Málokto žije šťastne až kým neumrie.Ale čo mám robiť? Prečo aj obyčajní muži nepochopia, že ženu musia objať, aby sa usmiala, že deťom stačí rozprávka na dobrú noc, aby ich milovali, a že milenky..do čerta s nimi, keď máte šťastnú rodinu JOplatí sa čakať? Mám dúfať, že predsa aspoň jeden sa určite zachránil pred vymretím, alebo si mám začať sporiť na hojdacie kreslo a na mačku? Totiž, byť tou druhou, byť nemilovanou..nie, ďakujem, neprosím si.  Prepáčte, ak som touto úvahou niekoho urazila, a ak by sa niekto v tomto článku spoznal, prosím ihneď ma informovať. A tí ostatní, ktorích sa tento článok takisto týka z tej druhej stránky, prosím, uvedomte si, čo máte vedľa seba.