Dávam všetkým na známosť, že po mesiaci väznenia v asfaltovej džungli, s cestami len medzi intrákom, školou a auparkom(práca) , som sa konečne dostala na slobodu. Sedieť vo vlaku a smerovať na opačný smer Slovenska vo mne vyvolával pocit šťastia, uvoľnenia a pripadala som si, akoby som vyhrala v lotérii zájazd domov. Nemusela som myslieť na to, kedy sa začnem učiť, nemusím myslieť na povinnosti, ktoré musím doma rýchlo vybaviť a utekať späť. Už nemusím nič.
Na hladine občasných jazierok sa odrážali slnečné lúče, ktoré pohlcovali husté koruny stromov. Oči sa mi rozžiarili keď som zbadala veľké polia kvetov slnka, moje obľúbené slnečnice. A ja som vedela, že prišiel čas mojich narodenín, čas červených melónov, čas vždy čerstvého ovocia zo záhrady, čas divých makov, čas keď si vodu vychutnám plnými dúškami ako sa na raka patrí, čas zabudnutia na biele nohy, čas vône leta...tak si ho pekne užite, plnými dúškami.
P.S. a nezabúdajte venovať aspoň jeden úsmev denne.
