Všetci sedeli a čakali..Niekto dokonca aj počítal, niekto odrátaval, niekto sa modlil..a všetci sme sa viezli v tichej električke, ktorá sa iba snažila na seba upozorniť. Nemé oči sa zdesene dívali na hrôzu sveta v podobe snehu, ktorej sa tešia len deti a psy (a ja)..Všetci túžobne čakali, kedy sa biely povrch vytratí do zabudnutia..a vonku to vyzeralo ako pred poslednou sekundou apokalypsy, ako pred koncom sveta roku 2012.. a pritom len prišla zima roku 2010, blížia sa Vianoce a s ním aj koniec roka..a ľudia by chceli +20 stupňov, zelené polia a zaplatené dlhy..a tie prvé dve splnené želania by im boli aj tak na nič, lebo kto už dnes chodí skákať po zelených poliach..všetci sedíme prikovaní neviditeľnými reťazami k stoličkám pred našimi monitormi, sledujeme životy našich susedov, priateľov, trpkých lások a niekedy aj nás samých, lebo občas zabúdame kto sme, s kým žijeme a koho milujeme..tak je lepšie si to hodiť do profilu, aby vám to osviežilo pamäť, ak bude treba..
Možno je to strach z nepoznaného..kúsok adrenalínu do našich stuhnutých žíl..a komu sa nepáči, bráni sa..možno je to o prekonávaní sa, pre niekoho ďalšie dobrodružstvo..a tak radšej budeme ticho sa pozerať, ako to staré odchádza, to nové prichádza, a budeme čakať, čo to dá..
A na zlome, keď starý rok opäť odchádza do zabudnutia, tak ako po každé, aby prišiel ten nový, ľudia si mädlia ruky, že tento už by konečne mohol byť ten šťastný na kúpu domu, na sobáš alebo aj na rozchod..každému podľa chuti..ale málo kto si uvedomí, že skutočne záleží len na nás, aký si ten ďalší rok spravíme..a či bude dôvod na šťastie, alebo ostanú len oči pre plač, ako zvyknú naše babky hovoriť pri veľmi vážnych témach, aby sme sa náhodou nezasmiali..ľudia zabudli na silu v sebe samých, na tie nadprirodzené schopnosti utvárať si svet podľa svojich snov, predstáv, ktoré ticho čakajú na uzretie svetla sveta..A tak vznikne nespočítateľne veľa zoznamov predsavzatí, ktoré budú čakať na nástenke, alebo sa len tak hompáľať ak vznikne nečakaný prievan..
V novom roku zavrieme dvere za starými láskami..ostanú po nás stopy v srdci, ktoré postupne budú blednúť, až ich zasype ďalší sneh a stanú sa neviditeľné.. Ostane po nás vôňa na vankúši, čo nasýtila celú izbu, ale aj tú prekryje vôňa niečoho nového, nepoznaného, vôňa túžby..niečo odíde, aby uvoľnilo miesto tomu novému..ale po čase aj to nové sa stane starým..ako každý rok..
