V dnešný deň presne pred rokom sme opúšťali náš byt v Bratislave a odchádzali sme za dobrodružstvom do Nemecka. Odvtedy sme sa už veľakrát viezli po schodoch pri východe z príletovej haly na kolínskom letisku, ale ja zakaždým za tým zábradlím vidím nášho tatina, ako stojí a so širokým úsmevom na nás čaká – ako ten prvý raz.
Začiatky bývajú stále ťažké, takže ani ten náš začiatok nebol prechádzkou ružovým sadom. Nová ulica, nová posteľ, nová predavačka v potravinách, neznáma tvár v televíznych novinách, ktorej navyše nerozumiete ani pol slova, nová značka vína... Všetko znova objavovať, na všetko si zvykať a prispôsobiť sa. Celý rok však bol v podstate o troch veciach:
1. O strachu
Keď odíde do cudzej krajiny dospelý človek, v zásade si sám pre seba dokáže vysvetliť dôvody, prečo odchádza a čo mu to prinesie či vezme. Keď však beriete so sebou dieťa (alebo viac detí), je to ťažšie. Preto prežívate ten obrovský strach, ako to vaše dieťa zvládne, s kým sa bude hrať, či si nájde kamarátov aj napriek tomu, že nevie jazyk, či ho za to nebudú odstrkovať, či mu tým veľmi neublížite. Potom príde strach z prvej návštevy detského lekára, z druhej, tretej a štvrtej návštevy lekára – pretože stále vás prekvapia nečakané otázky a spoznanie systému trvá a trvá. Vzápätí sa musíte začať obracať po úradoch, po školách, nehovoriac o hľadaní vhodného bývania a pár zúfalých dňoch strávených na internetových stránkach realít. Strach z neznámeho je veľký, ale dá sa prekonať. Práve tým, že objavujete, spoznávate a nachádzate. A zrazu sa vytratí.
2. O lekciách
Učíme sa stále a vždy, avšak bez nových podnetov sa nám to darí akosi menej. Život v cudzine má síce pre nás pripravené oveľa tvrdšie lekcie, ale tie nás posúvajú rýchlejšie vpred. Jazyk, spoznávanie mentality iného národa, fungovanie v multikultúrnom prostredí, systém zdravotníctva, školstva, všeobecný pohľad na zabezpečenie služieb pre ľudí – to všetko treba objaviť, naučiť sa a akceptovať. Nevyhnete sa množstvu trápnych chvíľ, prešľapov a sklamaní. Avšak práve tieto vedomosti ohromne obohatia človeka a poskytnú mu potrebný nadhľad pri riešení rôznych situácií.
3. O vzťahoch
To, že sa človek v podstate sám ocitne niekde ďaleko, má vo finále ten efekt, že sa viac upne na svoju rodinu a priateľov v rodnej zemi, a síce len prostredníctvom techniky, ale predsa, má s nimi intenzívnejší kontakt. Aj partnerský vzťah sa stane silnejším, pretože dôvera a pomoc jeden druhému je tá jediná istota, ktorú človek má. Postupne prichádzajú nové kamarátske vzťahy, množstvo stretnutí s ľuďmi z rôznych kútov sveta a zaujímavými životnými príbehmi, ktoré človeka nesmierne inšpirujú. V poslednej dobe nám veľmi lichotí dôvera, ktorú v nás majú aj ľudia, ktorí nás videli párkrát a aj napriek tomu nám zveria svoje dieťa bez zaváhania.
Náš rok v cudzine bol spočiatku ťažký a každý deň nás stál množstvo energie. Vo finále nám dal nezabudnuteľné zážitky z cestovania po okolí, rozbúranie jazykových zábran, množstvo príjemných večerov pri grile s milými ľuďmi, stovky kilometrov na bicykli a všeobecne je to pre nás nezabudnuteľná skúsenosť.
Hoci teraz ešte nevieme, kde sa budeme nachádzať takto o rok, ale nech to už bude kdekoľvek, budeme tam na tento rok spomínať s radosťou.
