„Nech sa páči, celkom sa vyzlečte a potom vojdite do ambulancie“, hovorí mi detská sestrička s profi úsmevom. „Stačí mi do nohavičiek?“, vypleštím na ňu sovie oči a tiež sa usmejem. „Prepáčte, to je ten rodičovský plurál, bežne ho tu používame,“ pochopí bystro a začne vysvetľovať. Mamičky sú tak vraj zvyknuté a na zdravotný personál sa to tiež nalepilo. Povznesiem sa na to dúfajúc, že na dnes mám rodičovský plurál vybavený, ale jedna mamička o pár minút neskôr nesklame: „Ako kakáte?“ opýta sa. Odpoviem, že ja dobre a poďakujem sa. Zatvári sa zarazene, neskôr pochopí.
Rodičovský plurál je pre mňa fenomén. Odkiaľ prišiel a prečo je tu? Čítala som na internete vyjadrenie jedného naštvaného muža, ktorý povedal, že množné číslo je prejavom zrazeného materského mlieka v mozgu, inými slovami, materskej demencie. Niekto ho musel poriadne vytočiť, keď to napísal. Matky plurál odôvodňujú skôr tým, že robia a prežívajú s dieťaťom všetko spoločne a preto je tam to množné číslo. Neviem...nevšimla som si, že by som s Karlou simultánne jedla, grckala, alebo kakala. Raz som sa skoro pocikala keď ona kakala ale to len preto, že bola na nočníku a trvalo jej to neskutočne dlho. Aha a raz som jedla, keď ona jedla a následne som jej štvrť hodinu vyberala pomazánku z vlasov, potom som už radšej nejedla, keď ona jedla.
Ja radšej používam singulár. Veď ako by znelo, keby som povedala svojmu mužovi: „Pocikali sme sa a potrebujeme prebaliť“ – to bude počúvať o štyridsať rokov, tak prečo ho strašiť už teraz?
Dámy, ešte prednedávnom vám spravilo pekný deň, keď vám namiesto pani niekto povedal slečna. Máte vysokú školu, v práci ste boli niekto a váš chlap je z vás pre niečo hotový. Prečo by sa z vás narodením dieťaťa malo stať infantilné stvorenie, ktoré šušle, používa zdrobeninôčky, rodičovský plurálik a ktorému každý tyká? (mamičky v detských kolektívoch si automaticky tykajú). Prečo by sa narodením dieťaťa mala pani doktorka Mrkvičková zrazu zmeniť na pani „Akokakáte?“ Nechápte to zle, ja si s ľuďmi veľmi rada tykám, ale nie automaticky a s každým. Aj žensko-detské kolektívy mám celkom rada, aj keď mužské radšej. Zostaňte samy sebou. Buďte sexi. Neprežívajte s dieťaťom každé kakanie, lebo sa to na vás nalepí ako tá pomazánka na Karline vlasy.
Jedna moja osvietená kamarátka, ktorá spolu so svojim chlapom občas používa rodičovský plurál ma poprosila, aby som na ňu vždy, keď niečo také vypustí z úst hodila sovie oči. Nikto nevie použiť sovie oči lepšie ako ja a moja babička. A robím to s radosťou. Vždy keď sa vo mne po začutí rodičovského plurálu zobudí rebel, niečo vyparatí. Napríklad minule som to na plavárni v skupine mladých mamičiek nevydržala. Keď sa jedna opýtala, či už máme nejaké zúbky a koľko, zdvihla som ruku a povedala: „Ja už mám 31!“ Mamičky sa tak nejako prekvapene akožezasmiali a začali nahlasovať mliečne zuby svojich detí. Nič viac sa už v mojej prítomnosti nepýtali. Nechápem prečo, bola som dobre naštartovaná. Teším sa na ďalšiu plaváreň.
Všetci „všakpočkaj ľudia“ mi tvrdia, že rodičovský plurál budem používať aj ja. Čakám na to. Prosím vás, ak to príde – hoďte na mňa sovie oči, alebo ma začnite prezývať „pani Akokakáte?“
PS: O pár dní neskôr som zistila, že zuby rastú nielen dieťaťu, ale fakt celej rodine. Ale všetko ostatné platí.
